Gramatika

Tvorenie množného čísla

Ak podstatné meno končí na ‘-o’ alebo ‘–e’, množné číslo sa tvorí pomocou koncovky ‘–i’. Ak podstatné meno končí na ‘-a’, množné číslo sa tvorí pomocou koncovky ‘–e’.

Príklady:

• Mužský rod: bambini, uomini, telefoni, maestri, cani
• Ženský rod: bambine, donne, case, maestre, cagne

Výnimky: množné číslo niektorých podstatných mien mužského rodu končí na ‘–a’.

Príklady:

• il dito – le dita
• il ginocchio – le ginocchia
• il paio – le paia
• l’uovo – le uova

POZNÁMKA: všetky podstatné mena, ktoré končia na spoluhlásku alebo sú cudzieho pôvodu, sú nemenné.

Príklady:

• il caffè – i caffè
• il menù – i menù
• la foto – le foto

Podstatné mená končiace na ‘–ca’/‘-ga’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–che’/‘-ghe’.

Príklady:

• l’amica – le amiche
• la strega – le streghe

Podstatné mená končiace na ‘-co’/‘-go’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–chi’/‘-ghi’, ak majú prízvuk na predposlednej slabike.

Príklady:

• il tedesco – i tedeschi
• l’albergo – gli alberghi

Podstatné mená končiace na ‘-cia’/‘-gia’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–ce’/‘-ge’:

Príklady:

• la mancia – le mance
• la spiaggia – le spiagge

Podstatné mená končiace na ‘-io’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–i’.

Príklady:

• il negozio – i negozi
• il viaggio – i viaggi

Členy

Určité členy mužského rodu sú:

Príklady:

• il bambino, i bambini
• l’uomo, gli uomini
• il telefono, i telefoni
• il maestro, i maestri

Určité členy ženského rodu sú:

Príklady:

• la bambina – le bambine
• la donna – le donne
• la casa – le case
• la maestra – le maestre

POZNÁMKA: určité členy il a la sa menia na l’ pred podstatnými menami začínajúcimi na samohlásku.

Príklady:

• l’amica
• l’amico
• l’ape
• l’oca
• l’arancio

POZNÁMKA: il/l’ sa menia na lo pred podstatnými menami začínajúcimi na S + SPOLUHLÁSKA a na Z, PS, GN, X.

Príklady:

• lo studente
• lo zoccolo
• lo psicologo
• lo gnocco
• lo xilofono

Rod podstatných mien

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–o’, sú takmer vždy mužského rodu: il cappello; il libro; il pesce; il nome; il bambino; l’uomo; il telefono; il giornale; il denaro; l’edificio; il maestro; il cappotto; l’esempio; l’amico

Výnimky: la mano; la foto; la moto; la radio; l’auto; la iro

Podstatné mená, ktoré končia na spoluhlásku, sú mužského rodu, predovšetkým ak ide o slová cudzieho pôvodu: il bar; il film; il camion; il computer; lo sport; il gas

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–ma’, sú mužského rodu: il problema; il programma; il diploma; il tema; il cinema; il sistema; il clima

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–ore’, ‘-one’, ‘-ale’,‘-ile’, sú väčšinou mužského rodu: il fiore; il sapone; il giornale; il fucile

Názvy mesiacov a dní v týždni sú mužského rodu, okrem nedele.

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–a’, sú takmer vždy ženského rodu: la bambina; la casa; la sorella; la vicina; la rivista; la pelliccia; la frutta; la finestra; la porta; la taza; la forchetta; la strada; la ragazza; la metropolitana

Výnimky: il pilota; il poeta

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–tà’ a ‘–tù’ sú ženského rodu: La libertà; la gioventù

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–i’; ‘-ione’; ‘-ie’; ‘-ice’ sú ženského rodu: la crisi; l’analisi; la lezione; la serie; la lavatrice; la traduttrice

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–e’, na ‘–ista’ a na ‘-ante’ môžu byť mužského aj ženského rodu.

POZNÁMKA: niektoré všeobecné podstatné mená, ktoré v mužskom rode končia na ‘–e’, tvoria ženský rod pomocou ‘–essa’; podstatné mená končiace na ‘–tore’ tvoria ženský rod pomocou ‘-trice’:

• lo studente – la studentessa
• il dottore – la dottoressa
• il traduttore – la traduttrice

V niektorých ďaľších prípadoch existuje len jeden tvar pre mužský aj ženský rod:

• il collega – la collega
• il turista – la turista
• il francese – la francese
• il cliente – la cliente

Všeobecne platí, že keď hovoríme o páre alebo o skupine osôb, pozostávajúcej z mužov a žien, dávame prednosť mužskému rodu. Napríklad:

• il re e la regina – i re
• il nonno e la nonna – i nonni
• la zia e lo zio – gli zii
• due bambini e otto bambine – dieci bambini

NESAMOSTATNÉ PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

Nesamostatné privlastňovacie zámená sa v taliančine zhodujú v rode a v čisle s podstatným menom, ktoré po nich nasleduje; iba tvar ‘loro’ je nemenný.

Príklady:

• mio fratello, mia sorella, i miei fratelli, le mie sorelle
• il tuo amico ceco, la tua amica ceca, i tuoi amici cechi, le tue amiche ceche
• il nostro appartamento, la nostra casa, i nostri professori, le nostre professoresse
• il vostro hotel, la vostra città, i vostri passaporti, le vostre valigie
• il loro paese, la loro città, i loro libri, le loro case

Pred osobnými zámenami zvyčajne stojí určitý člen.

• La mia casa ha sette piani.

Okrem toho sa určitý člen používa vždy:

• pred zámenom ‘loro’: La loro casa è più grande della nostra.
• keď po podstatnom mene nasleduje doplnok: Lui è il mio fratello minore.

POZNÁMKA: Určitý člen sa pred privlastňovacím zámenom nepoužíva:

• keď niekoho priamo oslovujeme: Mia cara, ti stai sbagliando!
• s podstatnými menami označujúcimi príbuzenské vzťahy v jednotnom čísle: Mia madre è molto giovane.
• vo zvolaniach: Mamma mia!

(Pre viac informácií o zámenách, viď časť o zámenách)

STUPŇOVANIE

DÁTUM

V dátume sa používajú základné číslovky:

“Quanti ne abbiamo oggi?”
“Oggi ne abbiamo 21”

Výnimka: pre prvý deň v mesiaci sa používa radová číslovka.

• Il 1o maggio è la Festa del Lavoro.

Pred konkrétnym dňom v dátume používame člen ‘il’, pred mesiacom ‘di’ a pred rokom ‘del’.

POZNÁMKA: ‘di’ sa môže vynechať, ‘del’ nie.

• Sono nata il 25 (di) agosto del 1978

Dátum sa môže napísať rôznymi spôsobmi: Bergamo, 6/4/2008 = Bergamo, 6 aprile 2008.

HODINY

Keď sa pýtame koľko je hodín, používame vetu: ‘Che ore sono?’ alebo ‘Che ora è?’ Pri odpovedi používame množné číslo: ‘sono le due e mezzo’, ‘sono le quattro e un quarto’

Výnimka: keď je jedna hodina, používame jednotné číslo:

• è l’una meno cinque
• è l’una e un quarto

Pozor: so slovami mezzogiorno a mezzanotte sa nepoužíva člen a sloveso je v jednotnom čísle

• È mezzanotte, vado a dormire.
• È mezzogiorno, vado a preparare il pranzo.
• 1.00 – È l’una / È l’una in punto
• 1.05 – È l’una e cinque
• 2.10 – Sono le due e dieci
• 3.15 – Sono le tre e un quarto
• 4.20 – Sono le quattro e venti
• 5.25 – Sono le cinque e venticinque
• 6.30 – Sono le sei e mezza
• 7.35 – Sono le otto meno venticinque
• 8.40 – Sono le nove meno venti
• 9.45 – Sono le dieci meno un quarto
• 10.50 – Sono le undici meno dieci
• 11.55 – Sono le dodici meno cinque
• 12.00 – Sono le dodici / Sono le dodici in punto

Keď sa pýtame, o akej hodine sa niečo koná, hovoríme: “A che ora...?” Ako odpoveď používame: “All’... / alle”

Keď hovoríme o nejakej dennej dobe, používame predložku ‘di’, aj keď nezmieňujeme presnú hodinu:

• Le tre di mattina (3:00)
• Le cinque di pomeriggio (17:00)
• Le dieci e mezza di sera (22:30)
• Di sera
• Di notte

PODMETOVÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ

V neformálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘tu’, v množnom čísle ‘voi’.

Vo formálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘Lei’, v množnom čísle zámeno ‘Voi’. Sloveso, ktoré po týchto tvaroch nasleduje, je v tretej osobe.

Podmetové osobné zámená sa zvyčajne nepoužívajú. Podľa koncovky slovesa je totiž možné rozpoznať, o akú osobu ide.

• Dove vivi? – Vivo a Taormina.

Podmetové osobné zámená sa používajú, keď sa chceme vyhnúť nejasnostiam alebo nedorozumeniam.

• Come vi chiamate? – Io mi chiamo Alessandra e lei si chiama Cristina.
• Che cosa studiate? – Io studio odontoiatria e lei farmacia.

PREDMETOVÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ -- PRIAMY A NEPRIAMY PREDMET

Existujú dve skupiny osobných zámen, ktoré môžu plniť funkciu predmetu: prízvučné zámená, s vlastným prízvukom, a neprízvučné zámená, bez prízvuku.

Po predložkách sa vždy používajú prízvučné tvary osobných zámen.

• C’è posta per te.
• Il capo parla molto bene di te.
• Posso venire al mare con te?

Priamy predmet. Príklady:

• Chi è Vittorio? – No lo so. Non lo conosco.
• Chi è Maria? – No lo so. No la conosco.
• Chi sono Vittorio e Maria? – No lo so. No li conosco.
• Dove sono i miei libri? Non li trovo.
• Dove sono le mie scarpe? Non le trovo.

Nepriamy predmet. Príklady:

• Mi dai un bacio?
• Claudio ci telefonerà stasera.
• Vi do il mio numero di telefono.
• Le manderò una mail domani.
• Ti ho chiamato ieri, ma non eri a casa.

Zvratný tvar tretej osoby jednotného a množného čísla je ‘sé’, často zdôraznený slovami ‘stesso’ / ‘stessa’ / ‘stessi’ / ‘stesse’.

POZNÁMKA: v tvare ‘se stesso’ nepíšeme nad ‘sé’ prízvuk.

Príklad:

• Pensa solo a se stesso e non si interessa agli altri.

POSTAVENIE ZÁMEN PRIAMEHO A NEPRIAMEHO PREDMETU VO VETE

Prízvučné tvary majú vlastný prízvuk, preto sa nemusia opierať o sloveso. Neprízvučné tvary sa naopak musia opierať o sloveso, ktoré im predchádza alebo po nich nasleduje. Nájdeme ich teda:

1. po infinitíve (alebo pred slovesami ako ‘potere’, ‘volere’, po ktorých nasleduje infitnitív). POZNÁMKA: v tomto prípade infinitív stráca samohlásku konjugácie, do ktorej patrí

• Non posso farlo. Non lo posso fare.
• Il capo vuole vederti. Il capo ti vuole vedere.

1. po prechodníku:

• Parlandogli forse capirebbe.

1. po príčastí:

• Silvia ha accettato il contratto di lavoro propostole.

1. po rozkazovacom spôsobe:

• Rispondimi!
• Lasciami in pace, sto lavorando!

1. Po zápore a pred vyčasovaným slovesom. Výnimka: ‘loro’ sa kladie vždy pred zápor.

• Domani ci vedremo alle 15.00. Domani non ci vedremo alle 15.00.
• Ti amo. Non ti amo.

1. Pred pomocné sloveso v zložených časoch:

• Dove sono i miei libri? -– Li ho messi sul tavolo.
• Hai scritto a Tommaso? –- Sí, gli ho mandato una mail ieri.

ZDVOJENÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ

Prízvučné a neprízvučné tvary sa môžu vo vete objavovať aj naraz:

1. ‘i’ zo slova ‘mi’ / ‘ti’ / ‘si’ / ‘ci’ / ‘vi’ sa zmení

na ‘–e’, ak nasleduje ďaľšie zámeno. Okrem toho, ak sa vo vete stretáva zámeno priameho a zámeno nepriameho predmetu, na prvom mieste stojí zámeno nepriameho predmetu.

• Ti piace questo libro? Te lo regalo.
• Ce lo diranno stasera.

1. Zdvojené osobné zámená sa píšu zvlášť, okrem tretej osoby, ‘glielo’.

• Le piace questo maglione? Glielo regalo.
• Devi restituire il libro a Renato. Gliel’ho già restituito, me l’aveva chiesto due settimane fa.

ZVRATNÉ ZÁMENÁ

Niektoré slovesá sa používajú so zvratnými zámenami. U týchto slovies sa vynecháva ‘–e’ z infinitívu a pridáva sa ‘–si’. Napríklad: chiamarsi, alzarsi, sedersi, pettinarsi. Postavenie osobného zámena je rovnaké ako postavenie neprízvučných osobných zámen (viď vyššie).

POZNÁMKA: v zložených časoch majú zvratné slovesá vždy pomocné sloveso ‘essere’ (zhoda príčastia minulého a slovesa ‘essere’ je vysvetlená v časti venovanej slovesám, zloženému minulému času oznamovacieho spôsobu).

Príklad:

• Si sono svegliati tardissimo.

Zvratné zámená:

Príklady:

• Mi chiamo Francesco.
• Come ti chiami?
• Come si chiama il tuo amico?
• Dove possiamo sederci?
• Dove ci possiamo sedere?
• Non si è ancora alzata tua sorella?
• Siediti!
• Si sieda!
• Non andartene!
• Maria e Giuseppe si sposeranno a maggio.

SAMOSTATNÉ PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

Keď je zrejmé, o čom hovoríme, a nechceme opakovať podstatné meno, môžeme použiť privlastňovacie zámeno. Privlastňovacie zámená sa zhodujú v rode a čísle s podstatným menom, ktoré zastupujú, s výnimkou “loro”.

• (il) mio – (la) mia – (i) miei --(le) mie
• (il) tuo – (la) tua – (i) tuoi – (le) tue
• (il) suo – (la) sua – (i) suoi – (le) sue
• (il) nostro – (la) nostra – (i) nostri – (le) nostre
• (il) vostro – (la) vostra – (i) vostri – (le) vostre
• (il) loro – (la) loro – (i) loro – (le) loro

Príklady:

• Di chi è questa casa? – È mia.
• Mio padre è più ricco del tuo.
• È vostro questo cane? – Sí, è nostro.
• Sono vostre queste cose? – No, non sono nostre. Sono loro.

PRÍTOMNÝ ČAS, OZNAMOVACÍ SPÔSOB

PRAVIDELNÉ SLOVESÁ -IRE

V osobách “Io, tu, lui/lei/Lei” a “loro” sa hlavný prízvuk kladie na koreň slova, zatiaľ čo v osobách “noi” a “voi” na koncovku.

Zvláštnosti prvej konjugácie:

a)slovesá končiace na ‘–care’ (cascare) a‘–gare’ (litigare) priberajú pred koncovkou “e”, “i” písmeno “h”.

• Oznamovací spôsob, prítomný čas: io casco, tu caschi etc; io litigo, tu litighi atď.
• Oznamovací spôsob, budúci čas: io cascherò, tu cascherai etc; io litigherò, tu litigherai atď.

b)slovesá končiace na ‘–ciare’ (lanciare) a ‘–giare’ (arrangiare) strácajú koncové “i” pred koncovkami “e, i”.

• Oznamovací spôsob, prítomný čas: io lancio, tu lanci atď;
• Oznamovací spôsob, budúci čas: io lancerò, tu lancerai atď.

Zvláštnosti druhej konjugácie:

1. slovesá končiace na ‘–gnere’ môžu, ale nemusia stratiť ‘–i’

v niektorých koncovkách oznamovacieho (noi) alebo spojovacieho (voi) spôsobu.

• Oznamovací spôsob, prítomný čas: noi spegniamo = noi spegnamo
• Spojovací spôsob, prítomný čas: voi spegniate = voi spegnate

1. V jednoduchom minulom čase sú tvary ‘–ei’, ‘-è’, ‘-erono’ často

nahradzované tvarmi ‘–etti’, ‘-ette’, ‘–erono’.

• Io: temei=temetti
• Tu: temesti
• Lui/lei/Lei: temè=temette
• Noi: tememmo
• Voi: temeste
• Loro: temerono=temettero

Zvláštnosti tretej konjugácie:

Väčšina slovies v prítomnom čase oznamovacieho a spojovacieho spôsobu v osobách “Io, tu, lui/lei/Lei” a “loro”, a v rozkazovacom spôsobe v osobách “tu, lui/lei/Lei” a “loro”, priberá skupinu ‘–isc-’.

Príklad:

ROZKAZOVACí SPÔSOB: finisci tu! finisca lui/lei/Lei! finiamo noi! finite voi! finiscano loro!

PRIEBEHOVÝ PRÍTOMNÝ ČAS (STARE + PRECHODNÍK)

Na vyjadrenie deja, ktorý prebieha vo chvíli, keď hovoríme, môžeme použiť prítomný čas slovesa stare’ + prechodník. Prechodník sa tvorí pomocou koncovky ‘–ando’ (u slovies končiacich na ‘–are’) alebo ‘-endo’ (u slovies končiacich na ‘–ere’, ‘-ire’).

Príklady:

• Adesso sto mangiando, ti richiamo più tardi.
• Che cosa stai facendo? – Niente di particolare, sto guardando un film.

ZLOŽENÝ MINULÝ ČAS

Zložený minulý čas sa skladá z prítomného času slovesa ‘avere’ a príčastia plnovýznamového slovesa. V niektorých prípadoch sa používa sloveso ‘essere’.

Prítomný čas oznamovacieho spôsobu slovesa ‘mať’:

io ho – tu hai – lui/lei/Lei ha
noi abbiamo – voi avete – loro hanno

Prítomný čas oznamovacieho spôsobu slovesa ‘byť’:

io sono – tu sei – lui/lei/Lei è
noi siamo – voi siete – loro sono

Príčastie sa tvorí koncovkou ‘–ato’ (u slovies na ‘–are’), ‘–uto’ (u slovies na ‘–ere’), ‘-ito’ (u slovies na ‘-ire’).

Príklady:

• mangiare – mangiato
• bere – bevuto
• dormire – dormito

Niektoré slovesá majú príčastie minulé nepravidelné:

Príklady:

• accendere – acceso
• aprire – aperto
• bere – bevuto
• chiedere – chiesto
• chiudere – chiuso
• correggere – corretto
• correre – corso
• cuocere – cotto
• decidere – deciso
• dire – detto
• dividere – diviso
• essere – stato
• fare – fatto
• leggere – letto
• mettere – messo
• morire – morto
• muovere – mosso
• nascere – nato
• nascondere – nascosto
• offrire – offerto
• perdere – perso
• piacere – piaciuto
• piangere – pianto
• porre – posto
• prendere – preso
• ridere – riso
• rimanere – rimasto
• risolvere – risolto
• rispondere – risposto
• rompere – rotto
• scegliere – scelto
• scrivere – scritto
• succedere – successo
• togliere – tolto
• tradurre – tradotto
• uccidere – ucciso
• vedere – visto (veduto)
• venire – venuto
• vincere – vinto

Sloveso ‘essere’ sa používa ako pomocné sloveso v zloženom minulom čase:

1. u neprechodných slovies; to znamená u tých, ktoré nemajú priamy predmet.

• Ieri sera siamo riusciti a vedere tutto il film.

1. u slovies, ktoré vyjadrujú

• stav: stare rimanere ...
• pohyb: andare, venire, tornare ...
• zmenu stavu: diventare, nascere, morire ...

1. u zvratných slovies:

• Mi sono alzato.
• Si sono vestiti in fretta e sono scappati.

1. u nasledujúcich, často používaných slovies: bastare, piacere, sembrare, accadere, parere,

succedere, costare, mancare, dipendere, dispiacere, toccare, occorrere.

• Sono bastati dieci minuti per tornare a casa.
• Queste scarpe mi sono costate un occhio della testa!

POZNÁMKA: u slovies, ktoré sa viažu s pomocným slovesom ‘essere’, sa príčastie zhoduje s podmetom v rode a čísle, zatiaľ čo u slovies s pomocným slovesom avere’ sa príčastie s podmetom nezhoduje.

Príklady:

• Siamo tornati dalle vacanze da poco e non abbiamo voglia di lavorare.
• Gloria ha ordinato un gelato enorme.

Výnimka: Sloveso ‘avere’ sa vždy zhoduje so zámenami ‘lo’, ‘la’, ‘l’’, ‘li’, ‘le’.

Príklady:

• È da tanto tempo che non vedi Silvia e Daniela?
• No, perché? Le ho viste ieri.

Zložený minulý čas sa používa na vyjadrenie dejov, ktoré práve skončili; to znamená, ktoré sa odohrali v blízkej minulosti. Tiež ním vyjadrujeme deje, ktoré nejakým spôsobom súvisia s prítomnosťou.

Príklady:

• Ieri sera ho mangiato troppo e non sono riuscito a dormire tutta la notte!
• Hai finito di fare i compiti?
• Che cosa hai mangiato oggi?
• Sei mai stato in Spagna?
• Hai già pagato la bolletta del telefono?

POZNÁMKA: Zložený minulý čas sa používa hlavne v hovorovej taliančina na severe Talianska, kde označuje akýkoľvek minulý dej. Nahrádza sa ním jednoduchý minulý čas, ktorý sa používa takmer výlučne v písanom jazyku. V južnom Taliansku sa naopak používa takmer vždy jednoduchý minulý čas, a to aj na vyjadrenie práve skončených dejov.

JEDNODUCHÝ MINULÝ ČAS

Koncovky pravidelných slovies:

Slovesá ‘essere’ a ‘avere’ sú v jednoduchom minulom čase nepravidelné:

POZNÁMKA: Nepravidelné tvary sa väčšinou týkajú len osôb io, lui/lei, loro. Tvary ostatných osôb si nechávajú koreň infinitívu.

Príklad:

• ROMPERE: Io ruppi – Tu rompesti – Lei, lei, lui ruppe – Noi rompemmo – Voi rompeste – Loro ruppero

Najčastejšie nepravidelné slovesá:

• bere: bevvi
• cadere: caddi
• chiedere: chiesi
• conoscere: conobbi
• correre: corsi
• dare: diedi
• decidere: decisi
• fare: feci
• mettere: misi
• nascere: nacqui
• perdere: persi
• prendere: presi
• rendere: resi
• rispondere: risposi
• rompere: ruppi
• sapere: seppi
• scrivere: scrissi
• spegnere: spensi
• stare: stetti
• tenere: tenni
• vedere: vidi
• venire: venni
• vivere: vissi
• volere: volli

Jednoduchý minulý čas sa používa na vyjadrenie deja skončeného v minulosti, ktorý v prítomnosti nepokračuje.

Príklady:

• Alla fine degli anni sessanta l’uomo mise piede sulla luna.
• Quando scoprì l’America Cristoforo Colombo? Nel 1492, quando fece il suo primo viaggio.

IMPERFEKTUM

Imperfektum slovesa ‘essere’ je nepravidelné:

Imperfektum sa používa:

1. Na vyjadrenie dvoch súbežných dejov alebo na vyjadrenie deja, ktorý bol prerušený iným dejom.

• Mentre la nonna guardava la televisione, il nonno leggeva il giornale.
• Mentre facevo la doccia è squillato il telefono.

1. Na vyjadrenie obvyklých alebo opakovaných dejov v minulosti.

• Da piccola andavo spesso al cinema con mio padre.

BUDÚCI ČAS

U pravidelných slovies prvej konjugácie sa v budúcom čase mení infinitívne ‘–a’ koncovky ‘-are’ na ‘–e’.

POZNÁMKA: prvá a tretia osoba jednotného čísla sa píšu s prízvukom.

Nepravidelné slovesá môžu v budúcom čase:

• stratiť infinitívnu samohlásku: andare > andrò; dovere > dovrò; potere > potrò; sapere > saprò; vivere > vivrò
• stratiť infinitívnu samohlásku a zmeniť koreňové ‘l’ alebo ‘n’ na ‘rr’: rimanere > rimarrò; tenere > terrò; venire > verrò; volere > vorrò. POZNÁMKA: bere > berrò
• ponechať si infinitívne ‘a’: dare > darò; fare > farò; stare > starò

POZNÁMKA: slovesá končiace na ‘-care’ / ‘-gare’ priberajú pred ‘–e’ písmeno ‘-h-’.

• cercare – cercherò
• spiegare – spiegherò

Slovesá končiace na ‘-ciare’ / ‘-giare’ strácajú ‘-i-’.

• annunciare – annuncerò
• mangiare – mangerò

Jednoduchý budúci čas sa používa:

1. Na vyjadrenie budúcich dejov.

• Fra due settimane tornerò a casa.

1. Na vyjadrenie neistoty alebo pochybnosti, vzťahujúcim sa k prítomnosti.

• Che cosa penseranno di me i tuoi genitori?

1. Na vyjadrenie domnienky.

• Sarai stanco, vai a letto!

POZNÁMKA: Namiesto budúceho času je vo väčšine prípadov možné použiť prítomný čas, ktorý bude mať význam budúceho času.

• Quest’estate vado in vacanza in Turchia.

PODMIEŇOVACÍ SPÔSOB

Podobne ako budúci čas, podmieňovací spôsob sa tvorí pridávaním koncoviek k infinitívu slovesa. U prvej konjugácie sa ‘–a’ z koncovky infinitívu ‘-are’ mení na ‘–e’.

Nepravidelnosti sú tie isté ako pri tvorení budúceho času: ‘andr-’, ‘rimarr-’, ‘berr-’; ‘dar-’.

• Potremmo comprare una macchina nuova.

Podmieňovací spôsob sa používa:

1. na vyjadrenie požiadavky alebo priania zdvorilým spôsobom.

• Mi daresti il numero di tua sorella, per favore?
• Vorrei tanto andare al mare!

1. na vyjadrenie pochybnosti.

• Non so se Giovanni verrebbe a cena da noi stasera, è tardi per avvisarlo.

1. na oznámenie nepotvrdenej správy.

• Il Primo Ministro inglese arriverebbe in Italia il mese prossimo.

1. v podmienkových vetách so ‘se’ a imperfektom alebo pluskvamperfektom spojovacieho spôsobu

• Andrò in vacanza a Riccione se avrò abbastanza soldi.
• Ora non avrei più la febbre se avessi preso qualche antibiotico.
• Se avessi abbastanza soldi, andrei in vacanza alle Maldive.
• Se avessi avuto abbastanza soldi, sarei andato in vacanza alle Maldive.
• Se avessi preso qualche antibiotico, ora non avrei più la febbre.

1. keď o niečo žiadame veľmi zdvorilým spôsobom pomocou slovného spojenia: Potrei/vorrei + Infinitív

• Potrei avere un kilo di pane, per favore?
• Potresti dirmi che ore sono, per favore?
• Vorrei un’acqua tonica con ghiaccio e limone, grazie.

TRPNÝ ROD

Trpný rod sa tvorí pomocným slovesom ‘essere’ (v rôznych časoch) a minulým príčastím. Predložka ‘da’ uvádza osobu, ktorá činnosť vykonáva a zhoduje sa s ňou v rode a čísle (da + určitý člen).

• Riccardo Borsellino è stato condannato dal giudice a tre anni di carcere per rapina a mano armata.
• Parma fu fondata dai Romani.
• Oggi l’inglese è studiato nella maggior parte dei paesi.

POZNÁMKA: trpný rod sa môže tvoriť aj pomocou slovesa ‘venire’(v rôznych časoch) a príčastím minulým. Má rovnaký význam ako trpný rod s pomocným slovesom ‘byť’.

• Oggi l’inglese viene studiato nella maggior parte dei paesi.

Trpný rod tvorený pomocným slovesom ‘andare’(v rôznych časoch) a príčastím minulým má väčšinou význam slovesa ‘dovere’.

• L’ultimo film di Bernardo Bertolucci va visto (= deve essere visto) appena

esce; dicono che sia un capolavoro.<<

• Il divieto di fumare andrebbe esteso (= dovrebbe essere esteso) a tutti i locali pubblici anche all’estero.

Trpný rod môžu tvoriť len prechodné slovesá, to znamená tie, ktoré majú priamy predmet.

• Il bambino è stato morso da un cane.

Je tiež možné nahradiť trpný rod s ‘essere’, ‘venire’ a ‘andare’ časticou ‘si’ + činným tvarom slovesa. Sloveso sa riadi podstatným menom, na ktoré sa viaže.

• A Firenze si insegna l’italiano a stranieri in molte scuole.
• Sulle Alpi si trovano molti funghi.
• In Italia si spendono molti soldi per costruire nuove autostrade.

POZNÁMKA: v zložených časoch je pomocné sloveso vždy ‘essere’ a príčastie minulé sa zhoduje v rode a čísle s podstatným menom, na ktoré sa viaže.

• Si sono viste cose molto interessanti all’ultimo Festival di Venezia.

POZNÁMKA: keď je vo vete neosobné zámeno ‘si’ + zvratné sloveso, častica ‘si’ zvratného slovesa sa zmení na ‘ci’.

• In vacanza ci si alza sempre tardi.

SPOJOVACÍ SPÔSOB (KONJUNKTÍV), PRÍTOMNÝ ČAS

(= subjunctive in other languages)

Prítomný čas spojovacieho spôsobu tvoríme u pravidelných slovies pomocou charakteristických samohlások každej skupiny.

Infinitív ‘–are’: Konjunktív, prítomný čas ‘–i’
Infinitív ‘–ere’ / ‘-ire’: Konjunktív, prítomný čas ‘-a’

Slovesá, ktoré majú nejakú nepravidelnosť v prvej osobe jednotného čísla oznamovacieho spôsobu, tvoria celý spojovací spôsob prítomného času s touto nepravidelnosťou.

Prvá konjugácia:

Druhá konjugácia:

Tretia konjugácia:

Najčastejšie nepravidelné slovesá, ktoré sa vyskytujú v mnohých ustálených väzbách:

‘Essere’ a ‘avere’ sú nepravidelné:

ROZKAZOVACÍ SPÔSOB

Ďaľšie poznámky