ZÁKLADNÁ GRAMATIKA ŠPANIELČINY

Tvorenie množného čísla

Ak podstatné meno končí na samohlásku, pridávame ‘s’. Ak končí na spoluhlásku, pridávame ‘es’.

Príklady:

• Mužský rod: niños, hombres, teléfonos, profesores
• Ženský rod: niñas, mujeres, casas, profesoras

Členy

Určité členy mužského rodu:

Príklady:

Určité členy ženského rodu:

Príklady:

Neurčité členy mužského rodu:

Príklady:

Neurčité členy ženského rodu:

Príklady:

Rod podstatných mien

Podstatné mená končiace na ‘–o’ sú takmer vždy mužského rodu: el niño; el teléfono; el periódico; el banco; el cambio; el dinero; el edificio un diccionario; un abrigo; un libro; un piso; un baño; un litro; un ejemplo

Výnimky: la mano; la foto; la moto; la radio

Podstatné mená končiace na ‘–a’ sú takmer vždy ženského rodu: la niña; la casa; la ventana; la puerta; la mesa; la luna; la boca una revista; una palabra; una sonrisa; una taza; una camisa; una carretera

Výnimky: el día; el mapa; el idioma; el programa; podstatné mená končiace na ‘-ema’ (napríklad: el problema; el tema; el sistema)

Podstatné mená končiace na ‘–dad’, ‘-tad’, ‘-ión’ sú vždy ženského rodu: una ciudad; la libertad; la igualdad; la televisión; una conversación; una nación

Pred niektoré podstatné mená ženského rodu začínajúce na ‘a’ alebo na prízvučné ‘ha’ dávame v jednotnom čísle člen ‘el’ alebo ‘un’: el agua, el ala, el alma, un área, el hambre

Niektoré podstatné mená môžu byť mužského aj ženského rodu:

Podstatné mená končiace na ‘–ista’: un/una turista, el/la economista, el/la artista, un/una tenista

Podstatné mená končiace na ’–ante’: el/la cantante, un/una representante, el/la estudiante

Pre podstatné mená končiace na ‘–e’ alebo na spoluhlásku neexistujú presné pravidlá: el coche, la calle; el golpe, la gripe; el arroz, la voz; el fin, la crin

POZNÁMKA 1: V súčasnej dobe existuje trend tvoriť ženský rod u podstatných mien, ktoré doteraz existovali len v mužskom rode (napríklad: el abogado –- la abogada, el médico -– la médica). Ďaľším trendom je nepoužívať autmaticky tvar mužského rodu, keď pohlavie osoby nepoznáme. Miesto toho sa používajú rôzne iné tvary. Napríklad: el/la pasajer/a alebo sa slovo opakuje v oboch tvaroch (el pasajero o la pasajera).

Všeobecne platí, že keď hovoríme o páre alebo o skupine osôb, pozostávajúcej z mužov a žien, dávame prednosť mužskému rodu.

Napríklad:

• el padre y la madre – los padres
• el rey y la reina – los reyes
• la abuela y el abuelo --los abuelos
• la tía y el tío – los tíos
• dos niños y ocho niñas – diez niños

Ďaľším moderným spôsobom ako sa vyhnúť spoločnému plurálu v mužskom rode je napríklad: los pasajeros y las pasajeras; los/las pasajeros/as; l@s pasajer@s

POZNÁMKA 2:

• A + EL sa skracuje na AL: Voy a el cine. = Voy al cine.
• DE + EL sa skracuje na EL: Voy de el hotel a el cine. = Voy del hotel al cine.

NESAMOSTATNÉ PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

Nesamostatné privlastňovacie zámená sa v španielčine zhodujú s podstatným menom, ktoré po nich nasleduje. Všetky privlastňovacie zámená sa zhodujú s podstatným menom v čísle. Zámená prvej a druhej osoby množného čísla sa zhodujú aj v rode.

Príklady:

• mi hermano, mi hermana, mis hermanos, mis hermanas
• tu amigo checo, tu amiga checa, tus amigos checos, tus amigas checas
• nuestro piso, nuestra casa, nuestros profesores, nuestras profesoras
• vuestro hotel, vuestra ciudad, vuestros pasaportes, vuestras maletas
• su pueblo, su ciudad, sus libros, sus casas

POZNÁMKA: ‘su’ / ‘sus’ sa vzťahuje na: él, ella, usted, ellos, ellas alebo ustedes

(Pre viac informácií o zámenách viď časť Zámená nižšie).

KOMPARATÍV

1. Ak chceme porovnať dve veci, ktoré sa v niečom líšia, používame más / menos que

• Madrid es más grande que Salamanca. – Salamanca es menos grande que Madrid.
• La ciudad es más ruidosa que el campo. – El campo es menos ruidoso que la ciudad.
• Nosotros trabajamos más que vosotros. – Vosotros trabajáis menos que nosotros.
• Mi hermano tiene más dinero que yo. – Yo tengo menos dinero que mi hermano.

1. Ak chceme vyjadriť, že dve veci sú rovnaké, používame:

S prídavnými menami a príslovkami: ‘igual de ... que’, o ‘tan ... como’

• Paco es igual de alto que Juan.
• Paco es tan alto como Juan.

So slovesami: ‘igual ... que’, y ‘tanto ... como’

• Mi hija se llama igual que mi madre.
• Mi hijo come tanto como su padre.

SUPERLATÍV

‘más’ a ‘menos’ sa tiež používajú na odlíšenie nejakej osoby alebo veci od všetkých ostatných nejakého celku:

• Pepe es el alumno más inteligente de la clase.
• El Monte Everest es la montaña más alta del mundo.

Na vyjadrenie najvyššej miery vlastnosti, bez porovnávania, môžeme použiť ‘muy + prídavné meno’ alebo ‘-ísimo / -ísima / -ísimos / -ísimas’

• muy guapo – guapísimo
• muy grande – grandísimo
• muy alta – altísima
• muy delgados – delgadísimos
• muy caras – carísimas

Bueno, malo, grande, pequeño, bien a mal sú nepravidelné:

• más bueno / más bien = mejor
• más malo / más mal = peor
• más grande = mayor
• más pequeño = menor

PODMETOVÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ

V neformálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘tú’, v množnom čísle ‘vosotros’ (mužský rod) a ‘vosotras’ (ženský rod).

Vo formálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘usted’, v množnom čísle zámeno ‘ustedes’. Tieto tvary sa bežne píšu ako Vd. a Vds., a nasleduje po nich sloveso v tretej osobe. Podmetové zámeno sa zväčša nepoužíva. Podľa koncovky slovesa je totiž zrejmé, o akú osobu ide.

‘¿Dónde vives?’ – ‘Vivo en Avilés y trabajo en Gijón.’

Podmetové osobné zámená používame, keď sa chceme vyhnúť nejasnostiam alebo nedorozumeniam.

• ¿Cómo os llamáis? – Yo me llamo Raquel y ella se llama Elena.
• ¿Qué estudiáis? – Yo estudio Medicina y él estudia farmacia.

OSOBNÉ ZÁMENÁ PO PREDLOŽKÁCH

Prvé dve osoby jednotného čísla sa menia. Ostatné osoby sa nemenia. Po predložkách (a, para, de, por atď.) sa používa ‘mí’ a ‘tí’.

Príklady:

• Esta carta es para tí.
• El jefe habla muy bien de tí.

Ale:

• Esta carta es para él / ella / Vd.
• El jefe habla muy bien de nosotros nosotras / vosotros / vosotras /ellos / ellas / Vds.<<

V prípade predložky ‘con’ sa používajú zvláštne tvary: conmigo a contigo.

Príklad:

• ¿Quieres ir conmigo? - Sí, quiero ir contigo.

OSOBNÉ ZÁMENÁ: PRIAMY A NEPRIAMY PREDMET

Tvary prvých a druhých osôb sa nemenia, menia sa len tretie osoby.

Priamy predmet. Príklady:

• ¿Quién es Alberto? – No sé. No lo conozco.
• ¿Quién es María? – No sé. No la conozco.
• ¿Quiénes son Alberto y María? – No sé. No los conozco.
• ¿Dónde están mis libros? – No los encuentro.
• ¿Dónde están mis gafas? – No las encuentro.

Nepriamy predmet. Príklady:

• ¿Me das un beso?
• Claudio nos ha enviado una carta.
• Os doy mi número de teléfono.
• Les enviaré un email mañana.

ZVRATNÉ ZÁMENÁ

Niektoré slovesá sa používajú so zvratnými zámenami. U týchto slovies pridávame k infinitívu príponu –se, napríklad: llamarse, levantarse, sentarse, ducharse. Postavenie zvratného zámena sa riadi pravidlami platnými pre predmetové zámená (viď vyššie). Zvratné zámená:

Príklady:

• Me llamo Pepe.
• ¿Cómo te llamas?
• ¿Cómo se llama tu amigo?
• ¿Dónde podemos sentarnos?
• ¿Dónde nos podemos sentar?
• ¿Tu hermana no se ha levantado todavía?
• ¡Siéntate!
• ¡Siéntese Vd.!
• ¡No te vayas!
• María y Pepe van a casarse en mayo.
• María y Pepe se van a casar en mayo.

SAMOSTATNÉ PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

Keď je zrejmé, o čom hovoríme, a nechceme opakovať podstatné meno, môžeme použiť privlastňovacie zámeno. Privlastňovacie zámená sa zhodujú v rode a čísle s podstatným menom, ktoré zastupujú.

Príklady:

• ¿De quién es esta casa? – Es mía.
• Mi padre tiene más dinero que el tuyo.
• ¿Es vuestro este dinero? – Sí, es nuestro.
• ¿Estas cosas son vuestras? – No, no son nuestras. Son suyas.

Pretože zámeno ‘suyo’ atď. môže viesť k nejasnostiam, môžeme použiť tvary: de él, de ella, de Vd., de ellos, de ellas, de Vds.

Príklady:

• ¿Estas cosas son vuestras? – No, no son nuestras. Son de ellos.
• ¿Estos zapatos son tuyos? – No, son de él.

Tieto tvary môžeme tiež používať po podstatných menách. V tom prípade ich nazývame ‘prízvučné alebo silné privlastňovacie zámená’.

Príklady:

• un amigo mío
• la profesora nuestra
• unas amigas suyas
• cuatro alumnos suyos

PPRÍTOMNÝ ČAS, OZNAMOVACÍ SPÔSOB

PPRIEBEHOVÝ PRÍTOMNÝ ČAS (ESTAR + PRECHODNÍK)

Na vyjadrenie deja, ktorý prebieha vo chvíli, keď hovoríme, môžeme použiť prítomný čas slovesa estar’ + prechodník. Prechodník sa tvorí pomocou koncovky ‘–ando’ (u slovies končiacich na ‘–ar’) alebo ‘-iendo’ (u slovies končiacich na ‘–er’, ‘-ir’).

Príklady:

• Espera un momento. Estoy hablando por teléfono.
• ¿Qué haces? –- Nada, estoy escuchando música.

ZLOŽENÝ MINULÝ ČAS (PRETÉRITO PERFECTO)

Zložený minulý čas sa skladá z prítomného času slovesa ‘haber’ a príčastia plnovýznamového slovesa. Prítomný čas ‘haber’:

yo he – tú has – él, ella, usted ha
nosotros, nosotras hemos -– vosotros, vosotras habéis -– ellos, ellas, ustedes han

Príčastie sa tvorí koncovkou ‘–ado’ (u slovies na ‘–ar’) alebo ‘–ido’ (u slovies na ‘–er’, ‘-ir’)

Príklady:

• cantar -– cantado
• comer –- comido
• estar –- estado
• tener –- tenido
• salir - salido

Niektoré slovesá majú príčastie minulé nepravidelné:

• ser –- sido
• abrir –- abierto
• decir –- dicho
• hacer -– hecho
• escribir -– escrito
• poner –- puesto
• ver -– visto
• romper –- roto
• volver – vuelto

Zložený minulý čas sa používa na vyjadrenie v minulosti ukončených dejov, ktoré majú nejakú súvislosť s prítomnosťou.

Príklady:

• Hola, Pepe. ¿Dónde has estado?
• ¿Habéis terminado?
• ¿Qué han hecho Pepe y María hoy?
• ¿Has estado alguna vez en España?
• Nunca he visitado Madrid.
• ¿Has pagado la cuenta?

POZNÁMKA: V niektorých častiach Španielska, napríklad v Madride, sa zložený minulý čas používa na vyjadrenie všetkých minulých dejov:

• ¿Cuándo han llegado? – Han llegado ayer.
• ¿Has terminado tus estudios? – Sí, los he terminado el año pasado.

V iných regiónoch Španielska a v mnohých krajinách Latinskej Ameriky sa zložený minulý čas používa veľmi zriedkavo. Namiesto neho sa používa jednoduchý minulý čas.

PRETÉRITO INDEFINIDO (JEDNODUCHÝ MINULÝ ČAS)

Pravidelné koncovky:

U niektorých slovies končiacich na ‘-ir’, ako napríklad pedir alebo sentir, sa mení ‘–e-’ na ‘–i-’ v tretej osobe jednotného aj množného čísla. U slovies končiacich na ‘-ir’, ako napríklad dormir, sa mení ‘–o-’ na ‘–u-’ v tretej osobe jednotného aj množného čísla.

Slovesá ‘ser’ a ‘ir’ sú v jednoduchom minulom čase nepravidelné a majú rovnaké tvary: fui, fuiste, fue, fuimos, fuisteis, fueron

Niekoľko ďaľších slovies má v jednoduchom minulom čase nepravidelné tvary:

Jednoduchý minulý čas používame, keď chceme vyjadriť dej, ktorý sa odohral v presne danej a známej chvíli v minulosti.

• ¿Qué hiciste el domingo? – Fui al parque.
• ¿Has hablado con el jefe? – Sí, hablé con él ayer.
• ¿Cuándo descubrió Colón América? – Hizo su primer viaje en 1492.

PRETÉRITO IMPERFECTO (IMPERFEKTUM)

Tri slovesá sú nepravidelné:

Imperfektum sa používa na vyjadrenie deja, ktorý bol prerušený iným dejom. Tiež ním vyjadrujeme minulé zvyky alebo opakované deje.

Príklad:

• ¿Qué hiciste el sábado? - Nada. Llovía, mi novio trabajaba, ponían una

película muy buena en la tele, así que me quedé toda la tarde en casa.<<

• Cuando yo era joven me gustaba mucho jugar al fútbol.

BUDÚCI ČAS

Koncovky budúceho času sa pridávajú k infinitívu slovesa a sú rovnaké vo všetkých troch konjugáciách:

Niektoré slovesá majú v budúcom čase nepravidelný koreň, ale pravidelné koncovky.

PODMIEŇOVACÍ SPÔSOB

Podobne ako budúci čas, podmieňovací spôsob sa tvorí pridávaním koncoviek k infinitívu slovesa. Koncovky sú pre všetky slovesá rovnaké.

Nepravidelnosti sú tie isté ako pri tvorení budúceho času: podría atď., tendría atď., querría atď.

Podmieňovací spôsob používame na vyjadrenie možných plánov alebo myšlienok, kroré si prajeme zrealizovať:

• Podríamos ir a la montaña este fin de semana.
• ¿Te gustaría venir conmigo?

Podmieňovací spôsob tiež používame na vyjadrenie zdvorilej žiadosti:

• ¿Podrías venir un momento a mi despacho, por favor?
• ¿Podría usted ayudarme?
• ¿Te importaría hacerme un favor?
• ¿Les importaría (a ustedes) cerrar la puerta, por favor?

Tiež ho používame vo vetách so ‘si’ (a so slovesom v imperfekte spojovacieho spôsobu –- viď nižšie), keď vyjadrujeme domnienky o možných dejoch:

• Estudiaría más si tuviera más tiempo.
• Compraríamos un ordenador nuevo si pudiéramos.
• ¿Qué harías si te tocase la lotería?