Gramatika

Back

PODSTATNÉ MENÁ

Podstatné mená môžu byť ženského alebo mužského rodu.

Príklady:

  • Mužský rod: bambino, uomo, telefono, maestro, cane
  • Ženský rod: bambina, donna, casa, maestra, cagna

Tvorenie množného čísla

Ak podstatné meno končí na ‘-o’ alebo ‘–e’, množné číslo sa tvorí pomocou koncovky ‘–i’. Ak podstatné meno končí na ‘-a’, množné číslo sa tvorí pomocou koncovky ‘–e’.

Príklady:

  • Mužský rod: bambini, uomini, telefoni, maestri, cani
  • Ženský rod: bambine, donne, case, maestre, cagne

Výnimky: množné číslo niektorých podstatných mien mužského rodu končí na ‘–a’.

Príklady:

  • il ditole dita
  • il ginocchiole ginocchia
  • il paiole paia
  • l’uovole uova

POZNÁMKA: všetky podstatné mena, ktoré končia na spoluhlásku alebo sú cudzieho pôvodu, sú nemenné.

Príklady:

  • il caffèi caffè
  • il menùi menù
  • la fotole foto

Podstatné mená končiace na ‘–ca’/‘-ga’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–che’/‘-ghe’.

Príklady:

  • l’amica – le amiche
  • la stregale streghe

Podstatné mená končiace na ‘-co’/‘-go’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–chi’/‘-ghi’, ak majú prízvuk na predposlednej slabike.

Príklady:

  • il tedescoi tedeschi
  • l’albergogli alberghi

Podstatné mená končiace na ‘-cia’/‘-gia’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–ce’/‘-ge’:

Príklady:

  • la manciale mance
  • la spiaggiale spiagge

Podstatné mená končiace na ‘-io’ tvoria množné číslo pomocou koncovky ‘–i’.

Príklady:

  • il negozioi negozi
  • il viaggioi viaggi

Členy

Určité členy mužského rodu sú:

Jednotné čísloil / lo / l’
Množné čísloi / gli

Príklady:

  • il bambino, i bambini
  • l’uomo, gli uomini
  • il telefono, i telefoni
  • il maestro, i maestri

Určité členy ženského rodu sú:

Jednotné číslola / l’
Množné číslole

Príklady:

  • la bambinale bambine
  • la donnale donne
  • la casale case
  • la maestrale maestre

POZNÁMKA: určité členy il a la sa menia na l’ pred podstatnými menami začínajúcimi na samohlásku.

Príklady:

  • l’amica
  • l’amico
  • l’ape
  • l’oca
  • l’arancio

POZNÁMKA: il/l’ sa menia na lo pred podstatnými menami začínajúcimi na S + SPOLUHLÁSKA a na Z, PS, GN, X.

Príklady:

  • lo studente
  • lo zoccolo
  • lo psicologo
  • lo gnocco
  • lo xilofono

Rod podstatných mien

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–o’, sú takmer vždy mužského rodu: il cappello; il libro; il pesce; il nome; il bambino; l’uomo; il telefono; il giornale; il denaro; l’edificio; il maestro; il cappotto; l’esempio; l’amico

Výnimky: la mano; la foto; la moto; la radio; l’auto; la iro

Podstatné mená, ktoré končia na spoluhlásku, sú mužského rodu, predovšetkým ak ide o slová cudzieho pôvodu: il bar; il film; il camion; il computer; lo sport; il gas

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–ma’, sú mužského rodu: il problema; il programma; il diploma; il tema; il cinema; il sistema; il clima

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–ore’, ‘-one’, ‘-ale’,‘-ile’, sú väčšinou mužského rodu: il fiore; il sapone; il giornale; il fucile

Názvy mesiacov a dní v týždni sú mužského rodu, okrem nedele.

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–a’, sú takmer vždy ženského rodu: la bambina; la casa; la sorella; la vicina; la rivista; la pelliccia; la frutta; la finestra; la porta; la taza; la forchetta; la strada; la ragazza; la metropolitana

Výnimky: il pilota; il poeta

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–tà’ a ‘–tù’ sú ženského rodu: La libertà; la gioventù

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–i’; ‘-ione’; ‘-ie’; ‘-ice’ sú ženského rodu: la crisi; l’analisi; la lezione; la serie; la lavatrice; la traduttrice

Podstatné mená, ktoré končia na ‘–e’, na ‘–ista’ a na ‘-ante’ môžu byť mužského aj ženského rodu.

POZNÁMKA: niektoré všeobecné podstatné mená, ktoré v mužskom rode končia na ‘–e’, tvoria ženský rod pomocou ‘–essa’; podstatné mená končiace na ‘–tore’ tvoria ženský rod pomocou ‘-trice’:

  • lo studentela studentessa
  • il dottorela dottoressa
  • il traduttorela traduttrice

V niektorých ďaľších prípadoch existuje len jeden tvar pre mužský aj ženský rod:

  • il collegala collega
  • il turistala turista
  • il francesela francese
  • il clientela cliente

Všeobecne platí, že keď hovoríme o páre alebo o skupine osôb, pozostávajúcej z mužov a žien, dávame prednosť mužskému rodu. Napríklad:

  • il re e la reginai re
  • il nonno e la nonnai nonni
  • la zia e lo ziogli zii
  • due bambini e otto bambinedieci bambini

PRÍDAVNÉ MENÁ

Prídavné mená sa zhodujú s podstatnými menami v rode a čísle. Môžu stáť pred alebo za podstatným menom. Prídavné meno stojí až na druhom mieste, ak je dlhšie ako podstatné meno.

Jednotné číslo, mužský rod:

  • un bambino simpatico
  • un uomo ricco
  • l’autobus blu
  • un libro vecchio
  • il ristorante nuovo
  • un político nazionalista

Jednotné číslo, ženský rod:

  • una bambina simpatica
  • una donna ricca
  • una cartella nuova
  • la casa rossa
  • un’amica sincera
  • la città tranquilla

Jednotné číslo, čiastočne nemenný tvar:

  • un libro interessante
  • una lezione coinvolgente
  • la colazione abbondante
  • la signora gentile

POZNÁMKA: prídavné mená ‘bello’ a ‘quello’ sa okrem pravidiel platných pre podstatné mená riadia pravidlami platnými pre určité členy.

Prídavné meno ‘buono’’ sa riadi pravidlami platnými pre neurčité členy.

  • le belle ragazze
  • quell’amica
  • un buono studente

Množné číslo sa tvorí podľa rovnakých pravidiel ako u podstatných mien:

Množné číslo, mužský rod:

  • i bambini simpatici
  • gli uomini ricchi
  • gli autobus rossi
  • i libri vecchi
  • i ristoranti nuovi
  • dei politici nazionalisti

Množné číslo, ženský rod:

  • delle bambine simpatiche
  • le donne ricche
  • delle cartelle nuove
  • le case rosse
  • delle amiche sincere
  • le città tranquille

Množné číslo, čiastočne nemenný tvar:

  • dei libri interessanti
  • delle lezioni coinvolgenti
  • delle colazioni abbondanti
  • le signore gentili

Prídavné mená označujúce národnosť sa riadia presne danými pravidlami. U niektorých sa mení len číslo, rod nie: inglese, francese, portoghese, libanese.

  • ingleseinglesi
  • libaneselibanesi
  • canadesecanadesi

Ostatné prídavné mená sa menia podľa rodu:

  • tedesco / tedescatedeschi / tedesche
  • iracheno / irachenairacheni / irachene
  • spagnolo / spagnolaspagnoli / spagnole

NESAMOSTATNÉ PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

Nesamostatné privlastňovacie zámená sa v taliančine zhodujú v rode a v čisle s podstatným menom, ktoré po nich nasleduje; iba tvar ‘loro’ je nemenný.

ZámenáJednotné čísloMnožné číslo
Iomio, miamiei, mie
Tutuo, tuatuoi, tue
Lui, lei, Leisuo, suasuoi, sue
Noinostro, nostranostri, nostre
Voivostro, vostravostri, vostre
Loroloroloro

Príklady:

  • mio fratello, mia sorella, i miei fratelli, le mie sorelle
  • il tuo amico ceco, la tua amica ceca, i tuoi amici cechi, le tue amiche ceche
  • il nostro appartamento, la nostra casa, i nostri professori, le nostre professoresse
  • il vostro hotel, la vostra città, i vostri passaporti, le vostre valigie
  • il loro paese, la loro città, i loro libri, le loro case

Pred osobnými zámenami zvyčajne stojí určitý člen.

  • La mia casa ha sette piani.

Okrem toho sa určitý člen používa vždy:

  • pred zámenom ‘loro’: La loro casa è più grande della nostra.
  • keď po podstatnom mene nasleduje doplnok: Lui è il mio fratello minore.

POZNÁMKA: Určitý člen sa pred privlastňovacím zámenom nepoužíva:

  • keď niekoho priamo oslovujeme: Mia cara, ti stai sbagliando!
  • s podstatnými menami označujúcimi príbuzenské vzťahy v jednotnom čísle: Mia madre è molto giovane.
  • vo zvolaniach: Mamma mia!

(Pre viac informácií o zámenách, viď časť o zámenách)

PRÍSLOVKY

Väčšina prísloviek sa tvorí priamo od prídavných mien. K ženskému rodu prídavného mena pridávame príponu ‘–mente’:

  • rapidarapidamente
  • precisaprecisamente
  • sicurasicuraramente

Ak prídavné meno nemá tvar pre ženský rod, odstránime ‘–e’ a prídáme ‘–mente’ k nemennému tvaru v jednotnom čísle.

  • facilefacilmente
  • regolareregolarmente
  • semplicesemplicemente
  • realerealmente

POZNÁMKA: niektoré príslovky majú neprevidelné tvary:

  • buonobene
  • cattivomale
  • leggeroleggermente
  • violento - violentemente

STUPŇOVANIE

KOMPARATÍV

  1. Ak chceme porovnať dve rôzne veci, pridáme pred prídavné meno “più” alebo “meno”
  • Roma è più grande di Milano. -– Milano è meno grande di Roma.
  • La città è più inquinata della campagna. -– La campagna è meno inquinata della città.
  • Noi lavoriamo più di voi. –- Voi lavorate meno di noi.
  • Mio fratello è più ricco di me. –- Io sono meno ricco di mio fratello.

POZNÁMKA:

“Di” sa používa:

  • s číslovkami: Voglio più di due figli.
  • s più/meno + prídavné meno + di + podstatné meno: La seta è più costosa del cotone.
  • s più/meno + prídavné meno + di + zámeno: Sono meno puntuale di te.

“Che” sa používa s dvomi podstatnými menami, prídavnými menami, príslovkami alebo neurčitkami:

  • C’erano più uomini che donne.
  • L’opera era più triste che interessante.
  • È più importante vivere che lavorare.
  1. Ak chceme vyjadriť rovnakú mieru vlastnosti, používame: ‘(tanto) ... quanto/come ...
  • Marco è (tanto) alto quanto/come Luigi.
  1. S podtatnými menami, zámenami a slovesami v infinitíve používame: ‘(tanto) ... quanto’, oppure ‘(così) ... come
  • Il lago è (tanto) riposante quanto la montagna.
  • Leggere è (così) stimolante come andare al cinema.
  • Rossana è (tanto) alta quanto me.

SUPERLATÍV

Più’ a ‘meno’ sa používajú, keď chceme zdôrazniť alebo vyzdvihnúť nejakú osobu alebo vec z určitej skupiny:

  • Patrizia è l’alunna più intelligente della classe.
  • L’Everest è la montagna più alta del mondo.

Na vyjadrenie najvyššej miery vlastnosti, bez porovnávania, môžeme použiť ‘molto + prídavné meno’ alebo ‘-issimo’ / ‘-issima’ / ‘-issimi’ / ‘-issime

  • molto bellobellissimo
  • molto grandegrandissimo
  • molto altaaltissima
  • molto magrimagrissimi
  • molto carecarissime

Pozor: ak podstatné meno končí na -co’ alebo ‘-go’, pred príponu ‘-issimo’ pridáme ‘-h-’.

  • Anticoantichissimo
  • Lungolunghissimo

Buono’, ‘cattivo’, ‘grande’, ‘piccolo’, ‘bene’ a ‘male’ sú nepravidelné:

  • più buono = migliore
  • più cattivo = peggiore
  • più grande = maggiore
  • più piccolo = minore

ČÍSLOVKY

0zero11undici30trenta81ottantuno
1uno12dodici31trentuno90novanta
2due13tredici40quaranta91novantuno
3tre14quattordici41quarantuno100cento
4quattro15quindici50cinquanta101centouno
5cinque16sedici51cinquantuno1.000mille
6sei17diciassette60sessanta1.001milleuno
7sette18diciotto61sessantuno2.000duemila
8otto19diciannove70settanta1.000.000un milione
9nove20venti71settantuno1.000.000.000un miliardo
10dieci21ventuno80ottanta

POZNÁMKA: v číslovkách, ktoré končia na ‘–uno’ a ‘–otto’ sa vynecháva posledná samohláska desiatok: ‘trentuno’, ‘ventotto’.

Radové číslovky sú:

1primoprimaprimiprime
2secondosecondasecondiseconde
3terzoterzaterziterze
4quartoquartaquartiquarte
5quintoquintaquintiquinte
6sestosestasestiseste
7settimosettimasettimisettime
8ottavoottavaottaviottave
9nonononanoninone
10decimodecimadecimidecime
11undicesimoundicesimaundicesimiundicesime
12dodicesimododicesimadodicesimidodicesime
13tredicesimotredicesimatredicesimitredicesime
20ventesimoventesimaventesimiventesime
21ventunesimoventunesimaventunesimiventunesime
22ventiduesimoventiduesimaventiduesimiventiduesime
23ventitreesimoventitreesimaventitreesimiventitreesime
100centesimo
1.000millesimo
1.000.000milionesimo

POZNÁMKA: keď chceme vyjadriť približné množstvo alebo nepoznáme presné číslo, môžeme použiť:

  • una decina = približne desať; Verrano a pranzo una decina di persone.
  • una dozzina = približne dvanásť; Compra una dozzina di uova.
  • una ventina, una trentina = približne dvadsať, tridsať; Ha invitato una ventina di compagni di scuola.
  • un centinaio, un migliaio = približne sto, tisíc; Al convegno verranno un centinaio di ospiti.

DÁTUM

V dátume sa používajú základné číslovky:

“Quanti ne abbiamo oggi?”
“Oggi ne abbiamo 21”

Výnimka: pre prvý deň v mesiaci sa používa radová číslovka.

  • Il 1o maggio è la Festa del Lavoro.

Pred konkrétnym dňom v dátume používame člen ‘il’, pred mesiacom ‘di’ a pred rokom ‘del’.

POZNÁMKA: ‘di’ sa môže vynechať, ‘del’ nie.

  • Sono nata il 25 (di) agosto del 1978

Dátum sa môže napísať rôznymi spôsobmi: Bergamo, 6/4/2008 = Bergamo, 6 aprile 2008.

HODINY

Keď sa pýtame koľko je hodín, používame vetu: ‘Che ore sono?’ alebo ‘Che ora è?’ Pri odpovedi používame množné číslo: ‘sono le due e mezzo’, ‘sono le quattro e un quarto

Výnimka: keď je jedna hodina, používame jednotné číslo:

  • è l’una meno cinque
  • è l’una e un quarto

Pozor: so slovami mezzogiorno a mezzanotte sa nepoužíva člen a sloveso je v jednotnom čísle

  • È mezzanotte, vado a dormire.
  • È mezzogiorno, vado a preparare il pranzo.
  • 1.00 – È l’una / È l’una in punto
  • 1.05 – È l’una e cinque
  • 2.10 – Sono le due e dieci
  • 3.15 – Sono le tre e un quarto
  • 4.20 – Sono le quattro e venti
  • 5.25 – Sono le cinque e venticinque
  • 6.30 – Sono le sei e mezza
  • 7.35 – Sono le otto meno venticinque
  • 8.40 – Sono le nove meno venti
  • 9.45 – Sono le dieci meno un quarto
  • 10.50 – Sono le undici meno dieci
  • 11.55 – Sono le dodici meno cinque
  • 12.00 – Sono le dodici / Sono le dodici in punto

Keď sa pýtame, o akej hodine sa niečo koná, hovoríme: “A che ora...?” Ako odpoveď používame: “All’... / alle

Keď hovoríme o nejakej dennej dobe, používame predložku ‘di’, aj keď nezmieňujeme presnú hodinu:

  • Le tre di mattina (3:00)
  • Le cinque di pomeriggio (17:00)
  • Le dieci e mezza di sera (22:30)
  • Di sera
  • Di notte

ZÁMENÁ

PODMETOVÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ

Jednotné čísloio, tu, lui / lei / Lei
Množné číslonoi, voi, loro

V neformálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘tu’, v množnom čísle ‘voi’.

Vo formálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘Lei’, v množnom čísle zámeno ‘Voi’. Sloveso, ktoré po týchto tvaroch nasleduje, je v tretej osobe.

Podmetové osobné zámená sa zvyčajne nepoužívajú. Podľa koncovky slovesa je totiž možné rozpoznať, o akú osobu ide.

  • Dove vivi?Vivo a Taormina.

Podmetové osobné zámená sa používajú, keď sa chceme vyhnúť nejasnostiam alebo nedorozumeniam.

  • Come vi chiamate?Io mi chiamo Alessandra e lei si chiama Cristina.
  • Che cosa studiate?Io studio odontoiatria e lei farmacia.

PREDMETOVÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ -- PRIAMY A NEPRIAMY PREDMET

Existujú dve skupiny osobných zámen, ktoré môžu plniť funkciu predmetu: prízvučné zámená, s vlastným prízvukom, a neprízvučné zámená, bez prízvuku.

Podmetové zámenoPrízvučný tvar Nepriamy predmetNeprízvučný tvar Priamy predmet
iomemi
tuteti
luilui, lo, gli, ne, si
leilei, la, le, ne, si
LeiLeLa
noinoici
voi, Voivoi, Voivi, Vi
loroloro, li, le, ne, si

Po predložkách sa vždy používajú prízvučné tvary osobných zámen.

  • C’è posta per te.
  • Il capo parla molto bene di te.
  • Posso venire al mare con te?

Priamy predmet. Príklady:

  • Chi è Vittorio?No lo so. Non lo conosco.
  • Chi è Maria?No lo so. No la conosco.
  • Chi sono Vittorio e Maria?No lo so. No li conosco.
  • Dove sono i miei libri? Non li trovo.
  • Dove sono le mie scarpe? Non le trovo.

Nepriamy predmet. Príklady:

  • Mi dai un bacio?
  • Claudio ci telefonerà stasera.
  • Vi do il mio numero di telefono.
  • Le manderò una mail domani.
  • Ti ho chiamato ieri, ma non eri a casa.

Zvratný tvar tretej osoby jednotného a množného čísla je ‘’, často zdôraznený slovami ‘stesso’ / ‘stessa’ / ‘stessi’ / ‘stesse’.

POZNÁMKA: v tvare ‘se stesso’ nepíšeme nad ‘sé’ prízvuk.

Príklad:

  • Pensa solo a se stesso e non si interessa agli altri.

POSTAVENIE ZÁMEN PRIAMEHO A NEPRIAMEHO PREDMETU VO VETE

Prízvučné tvary majú vlastný prízvuk, preto sa nemusia opierať o sloveso. Neprízvučné tvary sa naopak musia opierať o sloveso, ktoré im predchádza alebo po nich nasleduje. Nájdeme ich teda:

  1. po infinitíve (alebo pred slovesami ako ‘potere’, ‘volere’, po ktorých nasleduje infitnitív). POZNÁMKA: v tomto prípade infinitív stráca samohlásku konjugácie, do ktorej patrí
  • Non posso farlo. Non lo posso fare.
  • Il capo vuole vederti. Il capo ti vuole vedere.
  1. po prechodníku:
  • Parlandogli forse capirebbe.
  1. po príčastí:
  • Silvia ha accettato il contratto di lavoro propostole.
  1. po rozkazovacom spôsobe:
  • Rispondimi!
  • Lasciami in pace, sto lavorando!
  1. Po zápore a pred vyčasovaným slovesom. Výnimka: ‘loro’ sa kladie vždy pred zápor.
  • Domani ci vedremo alle 15.00. Domani non ci vedremo alle 15.00.
  • Ti amo. Non ti amo.
  1. Pred pomocné sloveso v zložených časoch:
  • Dove sono i miei libri? -– Li ho messi sul tavolo.
  • Hai scritto a Tommaso? –- Sí, gli ho mandato una mail ieri.

ZDVOJENÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ

Prízvučné a neprízvučné tvary sa môžu vo vete objavovať aj naraz:

  1. i’ zo slova ‘mi’ / ‘ti’ / ‘si’ / ‘ci’ / ‘vi’ sa zmení

na ‘–e’, ak nasleduje ďaľšie zámeno. Okrem toho, ak sa vo vete stretáva zámeno priameho a zámeno nepriameho predmetu, na prvom mieste stojí zámeno nepriameho predmetu.

  • Ti piace questo libro? Te lo regalo.
  • Ce lo diranno stasera.
  1. Zdvojené osobné zámená sa píšu zvlášť, okrem tretej osoby, ‘glielo’.
  • Le piace questo maglione? Glielo regalo.
  • Devi restituire il libro a Renato. Gliel’ho già restituito, me l’aveva chiesto due settimane fa.

ZVRATNÉ ZÁMENÁ

Niektoré slovesá sa používajú so zvratnými zámenami. U týchto slovies sa vynecháva ‘–e’ z infinitívu a pridáva sa ‘–si’. Napríklad: chiamarsi, alzarsi, sedersi, pettinarsi. Postavenie osobného zámena je rovnaké ako postavenie neprízvučných osobných zámen (viď vyššie).

POZNÁMKA: v zložených časoch majú zvratné slovesá vždy pomocné sloveso ‘essere’ (zhoda príčastia minulého a slovesa ‘essere’ je vysvetlená v časti venovanej slovesám, zloženému minulému času oznamovacieho spôsobu).

Príklad:

  • Si sono svegliati tardissimo.

Zvratné zámená:

PodmetZvratné zámeno
iomi
tuti
lui, lei, Leisi
noici
voivi
lorosi

Príklady:

  • Mi chiamo Francesco.
  • Come ti chiami?
  • Come si chiama il tuo amico?
  • Dove possiamo sederci?
  • Dove ci possiamo sedere?
  • Non si è ancora alzata tua sorella?
  • Siediti!
  • Si sieda!
  • Non andartene!
  • Maria e Giuseppe si sposeranno a maggio.

SAMOSTATNÉ PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

Keď je zrejmé, o čom hovoríme, a nechceme opakovať podstatné meno, môžeme použiť privlastňovacie zámeno. Privlastňovacie zámená sa zhodujú v rode a čísle s podstatným menom, ktoré zastupujú, s výnimkou “loro”.

  • (il) mio – (la) mia – (i) miei --(le) mie
  • (il) tuo – (la) tua – (i) tuoi – (le) tue
  • (il) suo – (la) sua – (i) suoi – (le) sue
  • (il) nostro – (la) nostra – (i) nostri – (le) nostre
  • (il) vostro – (la) vostra – (i) vostri – (le) vostre
  • (il) loro – (la) loro – (i) loro – (le) loro

Príklady:

  • Di chi è questa casa?È mia.
  • Mio padre è più ricco del tuo.
  • È vostro questo cane?Sí, è nostro.
  • Sono vostre queste cose?No, non sono nostre. Sono loro.

ZDVORILOSTNÉ OSLOVENIE

Ľudí môžeme oslovovať dvomi spôsobmi:

  • tu - druhou osobou jednotného čísla oslovujeme príbuzných alebo kamarátov.
  • Lei (veľké začiatočné písmeno) - treťou osobou jednotného čísla oslovujeme osoby, ktoré dobre nepoznáme. Tento spôsob používame vo formálnom styku.

Zámená pre Lei sú ‘La’ / ‘Le’.

  • Signor Direttore, La prego di scusare l’interruzione, ma è urgente.

POZNÁMKA: ‘Lei’ je tvar ženského rodu, ale keď sa obraciame na muža, nerobíme zhodu podľa rodu. Zdvorilostné oslovenie, keď sa obraciame na viacero osôb, je ‘voi’ (druhá osoba množného čísla).

UKAZOVACIE ZÁMENÁ

Ukazovacie zámená sa zhodujú v rode a čísle s podstatným menom. Vyjadrujú, v akej vzdialenosti od osoby, ktorá hovorí, sa niečo nachádza.

Malá vzdialenosť:

Mužský rod (pred spoluhláskou)questo, questi
Mužský rod (pred samohláskou)quest’
Ženský rod (pred spoluhláskou)questa, queste
Ženský rod (pred samohláskou)quest’

Príklady:

  • Questo bambino è mio figlio.
  • Quest’albero è molto alto.
  • Questi libri sono miei.
  • Questa stanza è molto bella.
  • Quest’albicocca è marcia.
  • Queste alunne sono nuove.

Väčšia vzialenosť:

Mužský rod (pred spoluhláskou)quel, quei
Mužský rod (pred samohláskou)quell’, quegli
Mužský rod (pred s + spoluhláska z; ps; gn; x)quello, quegli
Ženský rod (pred spoluhláskou)quella, quelle
Ženský rod (pred samohláskou)quell’, quelle

Príklady:

  • Quell’albero è molto alto.
  • Quello psicologo è un incompetente.
  • Quegli agenti di polizia l’avevano già arrestato.
  • Quelle cigliegie sono acerbe.
  • Quelle api producono moltissimo miele.

POZNÁMKA: questa + sera/notte/mattina sa skracuje na sta: stasera, stanotte, stamattina.

questo’ a ‘quello’ sa môžu používať aj ako nemenné ukazovacie zámená ‘stredného’ rodu:

Questo’ znamená ‘questa cosa
Quello’ znamená ‘quella cosa

Príklady:

  • Cos’è questo? – Questo è un telefono.
  • Questo non mi piace.
  • Questo è assolutamente impossibile.

>>ESSERE<< A >>STARE<<

Tieto dve slovesá majú význam slovesa:

  • to be’ v angličtine
  • être’ vo francúzštine
  • sein’ v nemčine
  • a fi’ v rumunčine

Časovanie v prítomnom čase oznamovacieho spôsobu:

ESSERESTARE
iosonosto
tuseistai
luièsta
leièsta
Leièsta
noisiamostiamo
voisietestate
lorosonostanno
Lorosonostanno

Sloveso ‘essere’ označuje niečo stále: totožnosť, profesiu, národnosť, stálu vlastnosť.

Príklady:

  • Totožnosť: Io sono Elena. Questa è la mia amica Beatrice.
  • Vzhľad: È molto alto.
  • Pôvod: Siete inglesi o irlandesi? –- Siamo americani.
  • Poloha: Bolzano è vicino a Trento.
  • Profesia: I miei fratelli sono ingegneri.
  • Vlastnosť: Mio marito è cieco.
  • Materiál: Questo tavolo è di legno.
  • Tvar: È rettangolare.
  • Farba: È verde.
  • Značka: È una FIAT.
  • Dátumy, hodiny: Sono le cinque.

Sloveso ‘stare’ označuje dočasnú situáciu alebo stav.

Príklady:

  1. Pozícia, rovnaký význam ako sloveso ‘rimanere’:
  • Quando lavoro sto seduto tutto il giorno.
  • Stai qui! Non andare via.
  • Vieni a vedere la partita stasera o stai in casa?
  1. Fyzický stav:
  • Come stai oggi? Sto molto meglio, grazie!
  • Shh, stà dormendo.
  • Ha mangiato un tiramisù scaduto e adesso sta male.

Na vyjadrenie duševných stavov sa používa sloveso ‘essere’.

Príklady:

  • Sono molto triste.
  • Sono felicissima!
  • Sono stanco.

POZNÁMKA: ‘stare’ sa používa aj s väzbou per + infinitív, vo význame ‘ísť práve niečo urobiť’: Sto per arrabbiarmi...Sparecchia la tavola! Il film sta per finire.

OPTYOVACIE VETY

Otázky, na ktoré môžeme odpovedať jednoduchým ‘áno’ alebo ‘nie’, nemajú presne danú štruktúru. Aby sme ich rozlíšili od oznamovacích viet, intonácia na konci stúpa.

Príklady:

  • Venite?
  • Usciamo a cena per il tuo compleanno?

Je tiež možné tvoriť otázku prehodením podmetu a prísudku. Oba varianty majú rovnaký význam:

  • È arrivato il capo?
  • Il capo è arrivato?

Opytovacie zámená uvádzajú otázku, preto stoja na začiatku vety.

CHE (what)Che cosa hai fatto questo fine settimana?

Slovo ‘cosa’ stráca v otázkach svoj pôvodný význam a používa sa ako zámeno ‘che’. Che (cosa) fai domani? = Cosa fai domani? Otázke dáva menej silný tón. Pred slovesami essere a avere sa používa stiahnutý tvar cos’: Che cos’hai detto?

CHI (who)Chi è venuto a trovarti?
COME (how)Come stai?
DOVE (where)Dove vai? Vado dove mi pare.
QUANTO mužský rod, jednotné číslo (how much)Quanto tempo vi fermate qui?
QUANTI mužský rod, množné číslo (how many)Quanti figli hai?
QUANTA ženský rod, jednotné číslo (how much)Quanta frutta mangi alla settimana?
QUANTE ženský rod, množné číslo (how many)Quante figlie hai?
QUANDO (when)Quando sei andato al mare l’ultima volta?
PERCHÉ (why)Perché non mi hai chiamato ieri sera?

V ústnom prejave sa ‘perché’ často nahrádza spojením ‘come mai’: Perché non me l’hai detto? = Come mai non me l’hai detto?

QUALE (which)Qual è il tuo cappotto?
QUALI mužský a ženský rod, množné číslo (which)

Quali sono le tue scarpe? Quali sono i tuoi programmi preferiti?

SLOVESÁ

Slovesá sú rozčlenené do troch konjugácií, podľa koncoviek:

  1. Slovesá končiace na ‘–are
  • Príklad: studiare, parlare, giocare, lavorare, cantare
  1. Slovesá končiace na ‘–ere
  • Príklad: chiedere, correre, vedere, vivere, scrivere
  1. Slovesá končiace na ‘–ire
  • Príklad skupina A: partire, coprire, aprire, sentire, dormire
  • Príklad skupina B: capire, costruire, preferire, spedire, pulire

(Druhý vzor tretej konjugácie má svoje zvláštnosti)

Keď chceme slovesá časovať, musíme nahradiť koncovku infinitívu (‘-are’, ‘-ere’, ‘-ire’) koncovkami príslušných osôb a časov. V taliančine nie je vždy nutné používať podmetové zámená, pretože podľa koncovky slovesa je možné pochopiť, o akú osobu ide. Existujú pravidelné a nepravidelné slovesá.

Keď chceme z nezvratného slovesa vytvoriť zvratné, pridáme koncovku ‘–si’ k infinitívu bez koncovej samohlásky.

Príklad:
  • pettinarepettinarsi

* muoveremuoversi * vestirevestirsi.

PRÍTOMNÝ ČAS, OZNAMOVACÍ SPÔSOB

Io+ostudio, parlo, lavoro
Tu+istudi, parli, lavori
Lui/lei/Lei+astudia, parla, lavora
Noi+iamostudiamo, parliamo, lavoriamo
Voi+atestudiate, parlate, lavorate
Loro+anostudiano, parlano, lavorano
Io+ochiedo, scrivo, vedo
Tu+ichiedi, scrivi, vedi
Lui/lei/Lei+echiede, scrive, vede
Noi+iamochiediamo, scriviamo, vediamo
Voi+etechiedete, scrivete, vedete
Loro+onochiedono, scrivono, vedono

PRAVIDELNÉ SLOVESÁ -IRE

Io+oapro, parto, dormo
Tu+iapri, parti, dormi
Lui/lei/Lei+eapre, parte, dorme
Noi+iamoapriamo, partiamo, dormiamo
Voi+iteaprite, partite, dormite
Loro+onoaprono, partono, dormono

V osobách “Io, tu, lui/lei/Lei” a “loro” sa hlavný prízvuk kladie na koreň slova, zatiaľ čo v osobách “noi” a “voi” na koncovku.

Zvláštnosti prvej konjugácie:

a)slovesá končiace na ‘–care’ (cascare) a‘–gare’ (litigare) priberajú pred koncovkou “e”, “i” písmeno “h”.

  • Oznamovací spôsob, prítomný čas: io casco, tu caschi etc; io litigo, tu litighi atď.
  • Oznamovací spôsob, budúci čas: io cascherò, tu cascherai etc; io litigherò, tu litigherai atď.

b)slovesá končiace na ‘–ciare’ (lanciare) a ‘–giare’ (arrangiare) strácajú koncové “i” pred koncovkami “e, i”.

  • Oznamovací spôsob, prítomný čas: io lancio, tu lanci atď;
  • Oznamovací spôsob, budúci čas: io lancerò, tu lancerai atď.

Zvláštnosti druhej konjugácie:

  1. slovesá končiace na ‘–gnere’ môžu, ale nemusia stratiť ‘–i

v niektorých koncovkách oznamovacieho (noi) alebo spojovacieho (voi) spôsobu.

  • Oznamovací spôsob, prítomný čas: noi spegniamo = noi spegnamo
  • Spojovací spôsob, prítomný čas: voi spegniate = voi spegnate
  1. V jednoduchom minulom čase sú tvary ‘–ei’, ‘’, ‘-erono’ často

nahradzované tvarmi ‘–etti’, ‘-ette’, ‘–erono’.

  • Io: temei=temetti
  • Tu: temesti
  • Lui/lei/Lei: temè=temette
  • Noi: tememmo
  • Voi: temeste
  • Loro: temerono=temettero

Zvláštnosti tretej konjugácie:

Väčšina slovies v prítomnom čase oznamovacieho a spojovacieho spôsobu v osobách “Io, tu, lui/lei/Lei” a “loro”, a v rozkazovacom spôsobe v osobách “tu, lui/lei/Lei” a “loro”, priberá skupinu ‘–isc-’.

Príklad:

OZNAMOVACÍ SPÔSOB, PRÍTOMNÝ ČASSPOJOVACÍ SPÔSOB, PRÍTOMNÝ ČAS
Iofiniscoche io finisca
Tufinisciche tu finisca
Lui/lei/Leifinisceche lui/lei/Lei finisca
Noifiniamoche noi finiamo
Voifiniteche voi finiate
Lorofinisconoche loro finiscano

ROZKAZOVACí SPÔSOB: finisci tu! finisca lui/lei/Lei! finiamo noi! finite voi! finiscano loro!

NEPRAVIDELNÉ SLOVESÁ

  1. Najčastejšie nepravidelné slovesá prvej konjugácie:
ANDARESTAREFARE
IoVadoStoFaccio
TuVaiStaiFai
Lei, lei, luiVaStaFa
NoiAndiamoStiamoFacciamo
VoiAndateStateFate
LoroVannoStannoFanno
  1. Najčastejšie nepravidelné slovesá druhej konjugácie:
POTEREVOLEREDOVERESAPEREPIACEREBERE
IoPossoVoglioDevoSoPiaccioBevo
TuPuoiVuoiDeviSaiPiaciBevi
Lei, lei, luiPuòVuoleDeveSaPiaceBeve
NoiPossiamoVogliamoDobbiamoSappiamoPiaciamoBeviamo
VoiPoteteVoleteDoveteSapetePiaceteBevete
LoroPossonoVoglionoDevonoSannoPiaccionoBevono
  1. Najčastejšie nepravidelné slovesá tretej konjugácie:
DIREUSCIRE
IoDicoEsco
TuDiciEsci
Lei, lei, luiDiceEsce
NoiDiciamoUsciamo
VoiDiteUscite
LoroDiconoEscono

Slovesá tenere, porre, trarre, venire, rimanere, salire, valere priberajú ‘–g-’ v osobách “io” a “loro”:

TENEREPORRETRARREVENIRE
IoTengoPongoTraggoVengo
TuTieniPoniTraiVieni
Lei, lei, luiTienePoneTraeViene
NoiTeniamoPoniamoTraiamoVeniamo
VoiTenetePoneteTraeteVenite
LoroTengonoPongonoTraggonoVengono

POUŽITIE PRÍTOMNÉHO ČASU OZNAMOVACIEHO SPÔSOBU

Prítomný čas používame, keď hovoríme o dejoch, ktoré práve prebiehajú alebo ktoré zvyčajne prebiehajú v prítomnosti. Prítomný čas tiež môžeme použiť keď hovoríme o budúcnosti, ak sme si istý informáciami, ktoré predkladáme.

Príklady:

  • Viviamo a Torino ma lavoriamo a Milano.
  • Martedì prossimo non vengo a lezione. Vado a Napoli.
  • La prossima settimana parto per le vacanze.

PRIEBEHOVÝ PRÍTOMNÝ ČAS (STARE + PRECHODNÍK)

Na vyjadrenie deja, ktorý prebieha vo chvíli, keď hovoríme, môžeme použiť prítomný čas slovesa stare’ + prechodník. Prechodník sa tvorí pomocou koncovky ‘–ando’ (u slovies končiacich na ‘–are’) alebo ‘-endo’ (u slovies končiacich na ‘–ere’, ‘-ire’).

Príklady:

  • Adesso sto mangiando, ti richiamo più tardi.
  • Che cosa stai facendo? – Niente di particolare, sto guardando un film.

ZLOŽENÝ MINULÝ ČAS

Zložený minulý čas sa skladá z prítomného času slovesa ‘avere’ a príčastia plnovýznamového slovesa. V niektorých prípadoch sa používa sloveso ‘essere’.

Prítomný čas oznamovacieho spôsobu slovesa ‘mať’:

io ho – tu hai – lui/lei/Lei ha
noi abbiamo – voi avete – loro hanno

Prítomný čas oznamovacieho spôsobu slovesa ‘byť’:

io sono – tu sei – lui/lei/Lei è
noi siamo – voi siete – loro sono

Príčastie sa tvorí koncovkou ‘–ato’ (u slovies na ‘–are’), ‘–uto’ (u slovies na ‘–ere’), ‘-ito’ (u slovies na ‘-ire’).

Príklady:

  • mangiare – mangiato
  • bere – bevuto
  • dormire – dormito

Niektoré slovesá majú príčastie minulé nepravidelné:

Príklady:

  • accendere – acceso
  • aprire – aperto
  • bere – bevuto
  • chiedere – chiesto
  • chiudere – chiuso
  • correggere – corretto
  • correre – corso
  • cuocere – cotto
  • decidere – deciso
  • dire – detto
  • dividere – diviso
  • essere – stato
  • fare – fatto
  • leggere – letto
  • mettere – messo
  • morire – morto
  • muovere – mosso
  • nascere – nato
  • nascondere – nascosto
  • offrire – offerto
  • perdere – perso
  • piacere – piaciuto
  • piangere – pianto
  • porre – posto
  • prendere – preso
  • ridere – riso
  • rimanere – rimasto
  • risolvere – risolto
  • rispondere – risposto
  • rompere – rotto
  • scegliere – scelto
  • scrivere – scritto
  • succedere – successo
  • togliere – tolto
  • tradurre – tradotto
  • uccidere – ucciso
  • vedere – visto (veduto)
  • venire – venuto
  • vincere – vinto
Sloveso ‘essere’ sa používa ako pomocné sloveso v zloženom minulom čase:
  1. u neprechodných slovies; to znamená u tých, ktoré nemajú priamy predmet.
  • Ieri sera siamo riusciti a vedere tutto il film.
  1. u slovies, ktoré vyjadrujú
  • stav: stare rimanere ...
  • pohyb: andare, venire, tornare ...
  • zmenu stavu: diventare, nascere, morire ...
  1. u zvratných slovies:
  • Mi sono alzato.
  • Si sono vestiti in fretta e sono scappati.
  1. u nasledujúcich, často používaných slovies: bastare, piacere, sembrare, accadere, parere,

succedere, costare, mancare, dipendere, dispiacere, toccare, occorrere.

  • Sono bastati dieci minuti per tornare a casa.
  • Queste scarpe mi sono costate un occhio della testa!

POZNÁMKA: u slovies, ktoré sa viažu s pomocným slovesom ‘essere’, sa príčastie zhoduje s podmetom v rode a čísle, zatiaľ čo u slovies s pomocným slovesom avere’ sa príčastie s podmetom nezhoduje.

Príklady:

  • Siamo tornati dalle vacanze da poco e non abbiamo voglia di lavorare.
  • Gloria ha ordinato un gelato enorme.

Výnimka: Sloveso ‘avere’ sa vždy zhoduje so zámenami ‘lo’, ‘la’, ‘l’’, ‘li’, ‘le’.

Príklady:

  • È da tanto tempo che non vedi Silvia e Daniela?
  • No, perché? Le ho viste ieri.

Zložený minulý čas sa používa na vyjadrenie dejov, ktoré práve skončili; to znamená, ktoré sa odohrali v blízkej minulosti. Tiež ním vyjadrujeme deje, ktoré nejakým spôsobom súvisia s prítomnosťou.

Príklady:

  • Ieri sera ho mangiato troppo e non sono riuscito a dormire tutta la notte!
  • Hai finito di fare i compiti?
  • Che cosa hai mangiato oggi?
  • Sei mai stato in Spagna?
  • Hai già pagato la bolletta del telefono?

POZNÁMKA: Zložený minulý čas sa používa hlavne v hovorovej taliančina na severe Talianska, kde označuje akýkoľvek minulý dej. Nahrádza sa ním jednoduchý minulý čas, ktorý sa používa takmer výlučne v písanom jazyku. V južnom Taliansku sa naopak používa takmer vždy jednoduchý minulý čas, a to aj na vyjadrenie práve skončených dejov.

JEDNODUCHÝ MINULÝ ČAS

Koncovky pravidelných slovies:

Slovesá na –areSlovesá na –ereSlovesá na –ire (skupina a)Slovesá na –ire (skupina b)
Ioparlaivendei/vendettisentiifinii
Tuparlastivendestisentistifinisti
Lei, lei, luiparlòvendé/vendettesentífiní
Noiparlammovendemmosentimmofinimmo
Voiparlastevendestesentistefiniste
Loroparlaronovenderono/vendetterosentironofinirono

Slovesá ‘essere’ a ‘avere’ sú v jednoduchom minulom čase nepravidelné:

ESSEREAVERE
Iofuiebbi
Tufostiavesti
Lei, lei, luifuebbe
Noifummoavemmo
Voifosteaveste
Lorofuronoebbero

POZNÁMKA: Nepravidelné tvary sa väčšinou týkajú len osôb io, lui/lei, loro. Tvary ostatných osôb si nechávajú koreň infinitívu.

Príklad:

  • ROMPERE: Io ruppi – Tu rompesti – Lei, lei, lui ruppe – Noi rompemmo – Voi rompeste – Loro ruppero

Najčastejšie nepravidelné slovesá:

  • bere: bevvi
  • cadere: caddi
  • chiedere: chiesi
  • conoscere: conobbi
  • correre: corsi
  • dare: diedi
  • decidere: decisi
  • fare: feci
  • mettere: misi
  • nascere: nacqui
  • perdere: persi
  • prendere: presi
  • rendere: resi
  • rispondere: risposi
  • rompere: ruppi
  • sapere: seppi
  • scrivere: scrissi
  • spegnere: spensi
  • stare: stetti
  • tenere: tenni
  • vedere: vidi
  • venire: venni
  • vivere: vissi
  • volere: volli

Jednoduchý minulý čas sa používa na vyjadrenie deja skončeného v minulosti, ktorý v prítomnosti nepokračuje.

Príklady:

  • Alla fine degli anni sessanta l’uomo mise piede sulla luna.
  • Quando scoprì l’America Cristoforo Colombo? Nel 1492, quando fece il suo primo viaggio.

IMPERFEKTUM

Slovesá na -areSlovesá na -ereSlovesá na -ire
Iostudiavobevevopartivo
Tustudiavibevevipartivi
Lei, lei, luistudiavabevevapartiva
Noistudiavamobevevamopartivamo
Voistudiavatebevevatepartivate
Lorostudiavanobevevanopartivano

Imperfektum slovesa ‘essere’ je nepravidelné:

ESSERE
Io ero
Tu eri
Lei, lei, lui era
Noi eravamo
Voi eravate
Loro erano

Imperfektum sa používa:

  1. Na vyjadrenie dvoch súbežných dejov alebo na vyjadrenie deja, ktorý bol prerušený iným dejom.
  • Mentre la nonna guardava la televisione, il nonno leggeva il giornale.
  • Mentre facevo la doccia è squillato il telefono.
  1. Na vyjadrenie obvyklých alebo opakovaných dejov v minulosti.
  • Da piccola andavo spesso al cinema con mio padre.

BUDÚCI ČAS

U pravidelných slovies prvej konjugácie sa v budúcom čase mení infinitívne ‘–a’ koncovky ‘-are’ na ‘–e’.

CANTARECREDERESENTIREFINIRE
Iocanteròcrederòsentiròfinirò
Tucanteraicrederaisentiraifinirai
Lei, lei, luicanteràcrederàsentiràfinirà
Noicanteremocrederemosentiremofiniremo
Voicanteretecrederetesentiretefinirete
Lorocanterannocrederannosentirannofiniranno

POZNÁMKA: prvá a tretia osoba jednotného čísla sa píšu s prízvukom.

ESSEREAVERE
Iosaròavrò
Tusaraiavrai
Lei, lei, luisaràavrà
Noisaremoavremo
Voisareteavrete
Lorosarannoavranno

Nepravidelné slovesá môžu v budúcom čase:

  • stratiť infinitívnu samohlásku: andare > andrò; dovere > dovrò; potere > potrò; sapere > saprò; vivere > vivrò
  • stratiť infinitívnu samohlásku a zmeniť koreňové ‘l’ alebo ‘n’ na ‘rr’: rimanere > rimarrò; tenere > terrò; venire > verrò; volere > vorrò. POZNÁMKA: bere > berrò
  • ponechať si infinitívne ‘a’: dare > darò; fare > farò; stare > starò

POZNÁMKA: slovesá končiace na ‘-care’ / ‘-gare’ priberajú pred ‘–e’ písmeno ‘-h-’.

  • cercare – cercherò
  • spiegare – spiegherò

Slovesá končiace na ‘-ciare’ / ‘-giare’ strácajú ‘-i-’.

  • annunciare – annuncerò
  • mangiare – mangerò

Jednoduchý budúci čas sa používa:

  1. Na vyjadrenie budúcich dejov.
  • Fra due settimane tornerò a casa.
  1. Na vyjadrenie neistoty alebo pochybnosti, vzťahujúcim sa k prítomnosti.
  • Che cosa penseranno di me i tuoi genitori?
  1. Na vyjadrenie domnienky.
  • Sarai stanco, vai a letto!

POZNÁMKA: Namiesto budúceho času je vo väčšine prípadov možné použiť prítomný čas, ktorý bude mať význam budúceho času.

  • Quest’estate vado in vacanza in Turchia.

PODMIEŇOVACÍ SPÔSOB

Podobne ako budúci čas, podmieňovací spôsob sa tvorí pridávaním koncoviek k infinitívu slovesa. U prvej konjugácie sa ‘–a’ z koncovky infinitívu ‘-are’ mení na ‘–e’.

CANTARECREDERESENTIREFINIRE
Iocantereicredereisentireifinirei
Tucanteresticrederestisentirestifiniresti
Lei, lei, luicanterebbecrederebbesentirebbefinirebbe
Noicanteremmocrederemmosentiremmofiniremmo
Voicanterestecrederestesentirestefinireste
Lorocanterebberocrederebberosentirebberofinirebbero

Nepravidelnosti sú tie isté ako pri tvorení budúceho času: ‘andr-’, ‘rimarr-’, ‘berr-’; ‘dar-’.

  • Potremmo comprare una macchina nuova.

Podmieňovací spôsob sa používa:

  1. na vyjadrenie požiadavky alebo priania zdvorilým spôsobom.
  • Mi daresti il numero di tua sorella, per favore?
  • Vorrei tanto andare al mare!
  1. na vyjadrenie pochybnosti.
  • Non so se Giovanni verrebbe a cena da noi stasera, è tardi per avvisarlo.
  1. na oznámenie nepotvrdenej správy.
  • Il Primo Ministro inglese arriverebbe in Italia il mese prossimo.
  1. v podmienkových vetách so ‘se’ a imperfektom alebo pluskvamperfektom spojovacieho spôsobu
  • Andrò in vacanza a Riccione se avrò abbastanza soldi.
  • Ora non avrei più la febbre se avessi preso qualche antibiotico.
  • Se avessi abbastanza soldi, andrei in vacanza alle Maldive.
  • Se avessi avuto abbastanza soldi, sarei andato in vacanza alle Maldive.
  • Se avessi preso qualche antibiotico, ora non avrei più la febbre.
  1. keď o niečo žiadame veľmi zdvorilým spôsobom pomocou slovného spojenia: Potrei/vorrei + Infinitív
  • Potrei avere un kilo di pane, per favore?
  • Potresti dirmi che ore sono, per favore?
  • Vorrei un’acqua tonica con ghiaccio e limone, grazie.

TRPNÝ ROD

Trpný rod sa tvorí pomocným slovesom ‘essere’ (v rôznych časoch) a minulým príčastím. Predložka ‘da’ uvádza osobu, ktorá činnosť vykonáva a zhoduje sa s ňou v rode a čísle (da + určitý člen).

  • Riccardo Borsellino è stato condannato dal giudice a tre anni di carcere per rapina a mano armata.
  • Parma fu fondata dai Romani.
  • Oggi l’inglese è studiato nella maggior parte dei paesi.

POZNÁMKA: trpný rod sa môže tvoriť aj pomocou slovesa ‘venire’(v rôznych časoch) a príčastím minulým. Má rovnaký význam ako trpný rod s pomocným slovesom ‘byť’.

  • Oggi l’inglese viene studiato nella maggior parte dei paesi.

Trpný rod tvorený pomocným slovesom ‘andare’(v rôznych časoch) a príčastím minulým má väčšinou význam slovesa ‘dovere’.

  • L’ultimo film di Bernardo Bertolucci va visto (= deve essere visto) appena

esce; dicono che sia un capolavoro.<<

  • Il divieto di fumare andrebbe esteso (= dovrebbe essere esteso) a tutti i locali pubblici anche all’estero.

Trpný rod môžu tvoriť len prechodné slovesá, to znamená tie, ktoré majú priamy predmet.

  • Il bambino è stato morso da un cane.

Je tiež možné nahradiť trpný rod s ‘essere’, ‘venire’ a ‘andare’ časticou ‘si’ + činným tvarom slovesa. Sloveso sa riadi podstatným menom, na ktoré sa viaže.

  • A Firenze si insegna l’italiano a stranieri in molte scuole.
  • Sulle Alpi si trovano molti funghi.
  • In Italia si spendono molti soldi per costruire nuove autostrade.

POZNÁMKA: v zložených časoch je pomocné sloveso vždy ‘essere’ a príčastie minulé sa zhoduje v rode a čísle s podstatným menom, na ktoré sa viaže.

  • Si sono viste cose molto interessanti all’ultimo Festival di Venezia.

POZNÁMKA: keď je vo vete neosobné zámeno ‘si’ + zvratné sloveso, častica ‘si’ zvratného slovesa sa zmení na ‘ci’.

  • In vacanza ci si alza sempre tardi.

SPOJOVACÍ SPÔSOB (KONJUNKTÍV), PRÍTOMNÝ ČAS

(= subjunctive in other languages)

Prítomný čas spojovacieho spôsobu tvoríme u pravidelných slovies pomocou charakteristických samohlások každej skupiny.

Infinitív ‘–are’: Konjunktív, prítomný čas ‘–i
Infinitív ‘–ere’ / ‘-ire’: Konjunktív, prítomný čas ‘-a

PARLARE Slovesá na –areBERE/DORMIRE Slovesá na –ere a -ire
Ioparlivivadorma
Tuparlivivadorma
Lei, lei, luiparlivivadorma
Noiparliamoviviamodormiamo
Voiparliateviviatedormiate
Loroparlinovivanodormano

Slovesá, ktoré majú nejakú nepravidelnosť v prvej osobe jednotného čísla oznamovacieho spôsobu, tvoria celý spojovací spôsob prítomného času s touto nepravidelnosťou.

Prvá konjugácia:
ANDAREDAREFARESTARE
Iovadadiafacciastia
Tuvadadiafacciastia
Lei, lei, luivadadiafacciastia
Noiandiamodiamofacciamostiamo
Voiandiatediatefacciatestiate
Lorovadanodianofaccianostiano

Druhá konjugácia:

BEREDOVEREPIACEREPOTERESAPEREVOLERE
Iobevadebbapiacciapossasappiavoglia
Tubevadebbapiacciapossasappiavoglia
Lei, lei, luibevadebbapiacciapossasappiavoglia
Noibeviamodobbiamopiacciamopossiamosappiamovogliamo
Voibeviatedobbiatepiacciatepossiatesappiatevogliate
Lorobevanodebbanopiaccianopossanosappianovogliano

Tretia konjugácia:

DIREUSCIRE
Iodicaesca
Tudicaesca
Lei, lei, luidicaesca
Noidiciamousciamo
Voidiciateusciate
Lorodicanoescano

Najčastejšie nepravidelné slovesá, ktoré sa vyskytujú v mnohých ustálených väzbách:

TENEREPORRETRARREVENIRE
Iotengapongatraggavenga
Tutengapongatraggavenga
Lei, lei, luitengapongatraggavenga
Noiteniamoponiamotraiamoveniamo
Voiteniateponiatetraiateveniate
Lorotenganoponganotragganovengano
Essere’ a ‘avere’ sú nepravidelné:
ESSEREsia – sia – sia – siamo – siate – siano
AVEREabbia – abbia – abbia – abbiamo – abbiate – abbiano

ROZKAZOVACÍ SPÔSOB

KLADNÝ ROZKAZOVACÍ SPÔSOB

Kladný rozkazovací spôsob sa používa v troch osobách:

  • Prendi! (Tu)
  • Prendiamo! (Noi)
  • Prendete! (Voi)

Kladný rozkazovací spôsob sa tvorí ako prítomný čas oznamovacieho spôsobu, okrem druhej osoby jednotného čísla slovies prvej konjugácie, ku ktorým sa pridáva ‘-a’.

PRÍTOMNÝ ČAS, OZNAMOVACÍ SPÔSOBTu mangi.
KLADNÝ ROZKAZOVACÍ SPÔSOBMangia! (Tu)

Pri vykaní a použití zámen Lei/Loro sa pre kladný rozkazovací spôsob používa tretia osoba jednotného a množného čísla spojovacieho spôsobu, ide ale o veľmi málo používané tvary.

Príklady:

  • (Lei) Lavori! Altrimenti dovremo licenziarla.
  • Si accomodi pure signora, l’avvocato arriverà tra poco.<<

Nepravidelné slovesá:

AVEREAbbi!Abbiamo!Abbiate!
ANDAREVa!Andiamo!Andate!
DIREDi’!Diciamo!Dite!
SAPERESappi!Sappiamo!Sappiate!
ESSERESii!Siamo!Siate!
DAREDa!Diamo!Date!
FAREFa!Facciamo!Fate!
STARESta’!Stiamo!State!

Neprízvučné zámená a ďalej “ne” a “ci” sa pridávajú za druhú osobu jednotného čísla a za prvú a druhú osobu množného čísla slovesa.

Príklady:

  • Ricordiamoci di chiudere la porta a chiave.
  • Passami l’acqua, per favore!
  • Parlagliene tu per primo!

Pri zdvorilostnom oslovení (Lei/Loro) sa kladú pred sloveso.

Príklady:

  • Lo guardi attentamente e mi dica se lo riconosce.

POZNÁMKA: keď neprízvučné zámená, “ne” alebo “ci” stoja za druhou osobou jednotného čísla, je u niektorých nepravidelných slovies nutné zdvojiť spoluhlásku zámena.

Príklady:

  • ANDARE + CIVACCI: Vacci piano con quel vino! (= opatrne s vínom)
  • DARE + LEDALLE: Dalle una mano a sollevare la valigia! (= pomôž jej)
  • FARE + MIFAMMI: Fammi un favore e spegni la luce!
  • STARE + CISTACCI: Stacci attento, è uno sport pericoloso! (= dávaj pozor)
  • DIRE + MIDIMMI: Dimmi come ti chiami, non fare il capriccioso!

Výnimka: v tvare “gli” sa “g” nenásobí.

  • Dagli il mio numero di telefono e digli di chiamarmi al più presto!

=== ZÁPORNÝ ROZKAZOVACÍ SPÔSOB ==

Záporný rozkazovací spôsob sa tvorí pridaním slova “non” pred kladný rozkazovací spôsob, ale spôsob slovies sa mení podľa osôb:

V druhej osobe jednotného čísla stojí “non” pred infinitívom:

  • Non prendere le pastiglie prima dei pasti!
  • Non parlarmi adesso, devo risolvere questo problema.

Druhá osoba množného čísla sa tvorí ako v oznamovacom spôsobe:

  • Non prendete le pastiglie prima dei pasti!

Tretia osoba jednotného a množného čísla sa tvorí pomocou spojovacieho spôsobu:

  • (Lui/Lei) Non prenda le pastiglie prima dei pasti!
  • (Loro) Non prendano le pastiglie prima dei pasti!

V zápornom rozkazovacom spôsobe môžu zámená stáť pred alebo po slovese, s výnimkou druhej osoby jednotného čísla (infinitív + zámená).

  • Non ditelo a mia madre!/ Non lo dite a mia madre!

Ďaľšie poznámky

BISOGNA + Infinitív

Bisogna + Infinitív používame, keď chceme neosobným spôsobom vyjadriť povinnosť alebo nutnosť niečo urobiť. Je to rovnaká väzba ako: È NECESSARIO + INFINITÍV.

Prima bisogna pelare le patate e poi bisogna friggerle. Prima è necessario pelare le patate e poi è necessario friggerle.

>>CI<< a >>NE<<

CI’ môže mať niekoľko významov. Podľa kontextu, v ktorom sa nachádza, môže:

  1. označovať nejaké miesto a mať význam slova "tu", "tam".
  • Sei mai stato a Roma? Sì, ci sono stato due anni fa.
  1. odkazovať na nejakú tému u slovies, ktoré majú predložkovú väzbu “a...” alebo “su...” s významom “na toto, na to”; “o tomto, o tom”; “na ňu/neho/nich”, “o nej/ňom/nich”.
  • Hai pensato al regalo per Roberta? Sì, ci ho pensato, ma non mi è venuto in mente niente.
  • Posso contare sulla tua presenza al congresso? Sì, ci puoi contare.

NE’ nahrádza predmet alebo celú vetu, uvedenú predložkou “di” alebo “da”, s významom:

  1. na toto, na to:

    • Ti ricordi di Elsa? Sì, me ne ricordo bene.
  2. o tomto, o tom; od neho/nej/nich, o ňom/nej/nich:

    • Chi mi aveva detto che tornerai presto in Italia? Ah, sì, me ne ha parlato Marta.
  3. z tohto miesta:

    • Sono stato a Chieti. Ne sono appena tornato.

V zložených časoch sa príčastie zhoduje s podstatným menom nahradeným zámenom “ne”.

  • Quanti libri hai letto quest’estate? Ne ho letti cinque.
  • Quanti turisti arriveranno quest’estate in Italia? Non si sa, ma finora ne sono arrivati due milioni.

Príčastie sa ale nezhoduje s predmetom uvedeným predložkou “di”.

  • Avete parlato di affari a cena? No, non ne abbiamo parlato.

“Ne” sa tiež používa na označenie časti nejakého celku alebo skupiny a nahrádza podstatné meno.

  • Quante sigarette fumi al giorno? Non molte, ne fumo solo quindici.
  • Quanti film di Fellini hai visto? Non ne ho visto nessuno.

“Ne” sa používa aj v niektorých ustálených slovných spojeniach:

  • Non ne posso più, sono stanchissimo.
  • Ciao. Me ne vado.

>>C’È<< a >>CI SONO<<

Sa používajú na oznámenie toho, že niečo alebo niekto je, existuje.

KLADNÝ TVAR, JEDNOTNÉ ČÍSLO: CI + È = C’È.

  • Sul tetto c’è un gatto.

KLADNÝ TVAR, MNOŽNÉ ČÍSLO: CI SONO.

  • Sul tetto ci sono due gatti.
Verzia 2.0 (2011-12-07 01:26 CET)